karol

Budapešť sa aj po posledných voľbách opäť stavia do roly strážcu hodnôt, hoci doma „úspešne“ vybudovala to, čo diplomati nazývajú „cintorínom národnostných menšín“, pretože sa ich odjakživa snažila na svojom území systematicky asimilovať …

Kyjev navrhuje teraz – po výmene premiéra zlepšenie vzťahov s Budapešťou, ale tie sú ešte stále otrávené Orbánom … maďarská diplomacia preto znova vyťahuje kartu práv menšín na Ukrajine, čo je teda „fascinujúca“ ukážka politickej straty pamäti.

1. Kážeš vodu, víno piješ (a asimiluješ)
Zatiaľ čo Budapešť kričí o „útlaku“ v Zakarpatsku, realita na jeho vlastnom území je iná … Slováci, Srbi či Rumuni sú dnes v Maďarsku už len bezvýznamným, zaniknutým folklórnym doplnkom ☹

To preto, lebo desaťročia systematickej – nátlakovej asimilácie urobili svoje – menšiny sa v maďarskom kotli rozpustili takmer úplne.

Je to teda len obyčajné pokrytectvo: doma menšiny potlačiť a u susedov za ne akože bojovať … a to až za hranicu vydierania, čo je teda čistý populizmus …

2. 16 rokov v zajatí diktátora
Najväčší paradox je ale domáca scéna. Krajina, ktorá chce poučovať Ukrajinu o demokracii si 16 rokov dobrovoľne volila autokrata, ktorý rozobral právny štát na súčiastky … a ešte aj dnes po tom všetkom Orbánov nástupca hovorí o Slovensku len ako o Felvídeku, čo znamená „Horná zem“ … čo mnohí Slováci vnímajú citlivo a až urážlivo.

Považujú to za symbol maďarského revizionizmu – a teda za popieranie slovenskej suverenity a snahu vrátiť sa k hraniciam „Veľkého Maďarska“ ☹

A národ, ktorý sa nechal opiť nacionalizmom o „Veľkom Maďarsku“, teraz nechápe, prečo ho susedia nevnímajú ako partnera, ale len ako takého problémového vydierača.

3. Ukrajina ako rukojemník maďarskej pýchy – narcizmu
Kyjev navrhuje riešenia a robí ústupky, no reakcia je stále rovnaké „nie“. Maďarská politická slepota totiž spočíva aj v tom, že trvajú na stopercentných právach v krajine bojujúcej o prežitie, hoci si sami doma ich vlastné menšiny zredukovali len na akúsi štatistickú chybu.

Záver: Kto je tu vlastne kto?
Maďarsko sa politikou „všetci sú zlí, len my sme tí dobrí“ – čo je mimochodom prejav narcizmu, zahnalo do izolácie … história si ich bude pamätať ako tých, ktorí v ťažkých chvíľach Európy radšej riešili maďarské učebnice v Zakarpatsku, než našu spoločnú bezpečnosť a stabilitu.