karol

Medzi sklamanými voličmi sa z času na čas objaví radikálna myšlienka: „Čo keby opozícia jednoducho nekandidovala? Čo ak by nechala súčasnú koalíciu znova vládnuť samú … a teda aj bez výhovoriek … aby jej vlastní voliči konečne na vlastnej koži pocítili dôsledky jej zlých rozhodnutí?“

Táto predstava je ľudsky pochopiteľná. Vychádza zo zúfalstva a túžby po spravodlivom zúčtovaní, kde by vinníci museli niesť plnú zodpovednosť za úpadok krajiny. Politická realita a história nás však učia, že takýto experiment by mal celkom iný koniec.

Namiesto „výchovnej facky“ pre vládnych voličov by nastal bleskový posun k volebnej autokracii a hybridnému režimu presne podľa vzoru súčasného Ruska … a ako by táto transformácia prebiehala krok za krokom?

1. Likvidácia politickej súťaže a vznik „kontrolovanej“ opozície

• Ruský vzor: V Rusku existuje aj takzvaná „systémová opozícia“ (strany schválené Kremľom, ktoré reálne neohrozujú jeho moc), zatiaľ čo skutoční oponenti sú zakázaní, uväznení, mŕtvi alebo v exile *.
• Slovenský scenár: Ak by súčasná opozícia bojkotovala voľby, vládne strany by obsadili všetkých 150 kresiel v parlamente a získali by tým absolútnu ústavnú väčšinu. Aby však systém pred svetom predstieral pluralitu, režim by si rýchlo vytvoril vlastnú, lojálnu opozíciu z nových alebo profitujúcich subjektov, kde by skutoční kritici boli vytlačení mimo zákon – viď hore*.

2. Efekt „vonkajšieho nepriateľa“ a štátny monopol na informácie

• Ruský vzor: Všetky kľúčové médiá tam vlastní štát alebo jeho lojálni oligarchovia, preto akýkoľvek ekonomický kolaps či zlyhanie v propagande nenesie vláda, ale systematicky sa váľa na „zlý Západ“, zahraničné sankcie alebo na akési fiktívne cudzie sprisahania.
• Slovenský scenár: Bez opozície v parlamente by padli posledné prekážky na úplné ovládnutie verejnoprávnych, súkromných médií … a aj postupné vypínanie internetu. Pri očakávanom ekonomickom úpadku a strate eurofondov by vláda nikdy nepriznala chybu. Keďže domáca opozícia by chýbala, vinníkom by sa stal „Brusel“, zahraniční agenti alebo dedičstvo minulých vlád. Mnohí voliči by kvôli svojej neschopnosti rozpoznať lož od pravdy a aj pre nedostatok alternatívnych informácií tomuto naratívu uverili ☹

3. Zákon o „zahraničných agentoch“ a kriminalizácia kritiky

• Ruský vzor: Každé nezávislé médium, mimovládna organizácia alebo jednotlivec kritizujúci režim by dostal nálepku „zahraničný agent“, čo by znamenalo jeho okamžitú ekonomickú a aj spoločenskú likvidáciu.
• Slovenský scenár: Ústavná väčšina by umožnila prijať tvrdú legislatívu zacielenú na občiansky sektor, nezávislých novinárov a aj aktivistov. Prístup k verejným financiám by mali len subjekty verné štátu … a ostatní by čelili likvidačným pokutám, neustálym kontrolám alebo trestnému stíhaniu za „poškodzovanie záujmov republiky“ tak, ako to bolo kedysi u nás za komunistov … a ako je to trvalo v Rusku, Maroku, Číne, Bielorusku, Severnej Kórei, Singapure a pod. ☹

4. Úplné ovládnutie justície a polície

• Ruský vzor: Súdy v Rusku „samozrejme“ nerozhodujú podľa zákona, ale len podľa politických objednávok zhora (tzv. „telefonické právo“). Polícia tam teda neslúži na ochranu občanov, ale naopak – na ochranu vládnucej elity pred nimi ☹
• Slovenský scenár: Bez parlamentnej kontroly by vládna koalícia kompletne personálne preformovala súdnictvo, prokuratúru a aj vedenie polície. Súdny systém by sa premenil len na ďalší nástroj na trestanie posledných zvyškov odporu a na legislatívnu ochranu korupcie vládnych predstaviteľov.

5. Oligarchizácia a ekonomická kontrola občanov

• Ruský vzor: Ekonomiku tam kontroluje úzka skupina oligarchov, ktorých majetok závisí výhradne od lojality k vodcovi. Akonáhle niekto prejaví svoj vlastný politický názor, o majetok a aj slobodu tam ihneď príde, alebo ešte horšie … „upadne tam do takej depresie, že kvôli tomu vyskočí z okna“ ☹
• Slovenský scenár: Štátne objednávky a strategické podniky by sa prerozdeľovali výhradne v prospech verných podnikateľov. Podnikanie alebo stabilné zamestnanie bez väzieb na vládnu stranu by sa stalo prakticky nemožným. Režim by tak začal kontrolovať občanov už aj cez ich základné ekonomické prežitie.

6. Geopolitický obrat a medzinárodná izolácia

• Ruský vzor: Štáty ruského typu v Európe (ako Bielorusko či Gruzínsko po sporných politických procesoch) už stratili dôveru demokratického sveta a stali sa už len satelitmi Moskvy.
• Slovenský scenár: Západný svet by voľby bez opozície neuznal ako legitímne, preto by Slovensko okamžite prišlo o európske peniaze a upadlo by aj do medzinárodnej izolácie. Aliancia NATO by slovenské tajné služby odstrihla od citlivých informácií z obavy, že budú posúvané Moskve, poprípade by ho aj celkom vylúčila. Pri kolapse rozpočtu by vláda musela prijať finančnú pomoc alebo „lacné“ suroviny z Ruska či Číny, čím by sa krajina definitívne ocitla za novou, neviditeľnou železnou oponou.

Záver: Trest, ktorý by zasiahol aj nevinných

Myšlienka nechať vládne strany „vyžrať si vlastnú polievku“ znie lákavo len dovtedy, kým si neuvedomíme, že v tej istej kuchyni žijeme všetci. Výsledkom bojkotu by preto nebolo žiadne „precitnutie oklamaných voličov“, ale len trvalá zmena pravidiel hry.

Vládna moc by uvoľnený priestor okamžite využila na dokonalé zabetónovanie systému. Prestavala by štát na autoritársky režim ruského typu, z ktorého by už nebol možný návrat cez bežné demokratické voľby, preto by akákoľvek budúca zmena bola reálna už len za cenu hlbokého spoločenského konfliktu alebo revolúcie.

Demokracia sa preto nedá zachrániť útekom … vzdaním sa … veď útek z bojiska ešte nikdy žiadnu vojnu nevyhral. Jedinou cestou, ako dokázať zlé riadenie štátu, zostáva trpezlivá mravčia práca: prinášanie faktov, ponuka lepšej alternatívy a teda neustály politický zápas.