karol

Anatómia jednej hlúposti

Označenie demokraticky zvolenej vlády za „režim“ nie je náhoda, ale ide o vedomý nástroj ruskej (dez)informačnej vojny … kde jeho cieľom je dehumanizovať napadnutý štát a tým aj spochybniť jeho legitimitu.

Keď tento pojem mechanicky preberie niektorý slovenský bloger, neodhaľuje tým žiadnu utajenú pravdu, ale len – mierne povedané svoju vlastnú argumentačnú lenivosť ☹

Ak by totiž dotyčný autor venoval overovaniu faktov aspoň tri minúty, zistil by tieto nespochybniteľné skutočnosti:

1. Volodymyr Zelenskyj bol v roku 2019 zvolený v slobodných a medzinárodne uznaných voľbách so ziskom vyše 73 % hlasov.
2. Ukrajinská ústava a zákon o vojnovom stave výslovne zakazujú konanie volieb počas vojny … a dôvod je prozaický – zaistiť bezpečnosť miliónov utečencov a vojakov v zákopoch, ktorým nemožno priniesť volebné urny pod ruskou paľbou.
3. Navyše tento krok plne rešpektuje a podporuje aj ukrajinská parlamentná opozícia.

Napriek tomu tam jeden slovenský internetový „expert“ vidí diktatúru … a prečo? Pretože on a vojnový – ale aj iný zločinec Putin majú toho veľa spoločného … ☹

Dunningov-Krugerov efekt v praxi

Slovenská blogosféra dnes trpí akútnym syndrómom iluzórnej nadradenosti. Ľudia bez akéhokoľvek politologického, právneho či historického vzdelania píšu o globálnej geopolitike a to s takým sebavedomím, aké človek nenájde ani na pôde OSN!

Najväčším problémom dneška teda nie je nedostatok informácií, ale len obrovské ego ľudí, ktorí si mýlia slobodu slova s právom beztrestne šíriť bludy. Zdá sa, že spoločnosť už rezignovala na autority, preto názor odborníka má v diskusii rovnakú váhu ako názor laika … a analýza bezpečnostného experta je stavaná na roveň výkrikom človeka, ktorý čerpá „pravdu“ zo svojej hlavy a z pochybných telegramových kanálov.

Sloboda slova verzus zodpovednosť médií

Tento stav otvára vážnu otázku: kde sa končí sloboda vyjadrovania a kde začína zodpovednosť veľkých médií? Veľké denníky poskytujú platformy pre blogy v mene plurality názorov … tá je však legitímna len dovtedy, kým sa diskutuje o daniach, školstve či kultúre … a nemôže slúžiť ako zásterka pre ohýbanie reality a preberanie slovníka agresora.

Pokiaľ budeme tolerovať, že náš verejný priestor zaplavujú takéto toxické klamstvá, nemôžeme sa diviť, že slovenská spoločnosť je zmätená, polarizovaná a paralyzovaná strachom.

Záver

Ak chceme ako krajina prežiť v modernom svete, musíme sa naučiť znova zapínať kritické myslenie. Keď nabudúce uvidíte niekoho písať o „režimoch“ tam, kde funguje normálna parlamentná demokracia, brániaca svoju krajinu, netreba nad tým len mávnuť rukou. Treba na to ukázať prstom a jasne povedať, že ide o hlúposť a šírenie klamstiev … pretože ignorovanie hlúposti z nej v očiach tých nevedomých robí „normálny“ – a teda aj akceptovateľný názor ☹