karol

Svet s otvorenými ústami sleduje, ako jeho rakety opakovane a elegantne pristávajú na autonómnych plošinách uprostred oceánu … a  Elon Musk bezpochyby prepisuje učebnice fyziky a vizionárstva … veď už zmenil autopriemysel, otvoril cestu ku hviezdam a dnes vidíme jeho satelity na oblohe častejšie, než vesmírne súhvezdia.

No kým jeho technologický génius letí na Mars, jeho emocionálna zrelosť zostala uväznená v digitálnom pieskovisku, odkiaľ hádže piesok do očí každému kto s ním nesúhlasí … ☹

Táto pomýlená doba totiž dovoľuje byť na jednej strane tým najbohatším človekom na svete … ale zároveň si musieť pomáhať alkoholom, drogami, nikotínom a ponižovaním iných … pretože peniaze sú síce fajn, ale nie sú, nikdy neboli … a ani nikdy nebudú všetko.

Preto je príbeh Elona Muska síce fascinujúcou, ale stále len diagnózou našej doby. Pripomína nám, že čas sám osebe na zmúdrenie nestačí … veď ešte aj v 21. storočí dokážeme uctievať len „bohov efektivity a technológií“ … ale pritom ešte stále nevieme, podľa čoho rozpoznať elementárnu ľudskosť.

Impérium postavené na egu

Musk je prototypom človeka, ktorý trpí spasiteľským komplexom. Verí, že svojim vizionárstvom zachraňuje ľudstvo, no paradoxom zostáva to, že kým on ho „miluje“, má obrovský problém s rešpektom k jednotlivcom … jeho správanie na sieti X nie je len výstrednosťou miliardára, ale aj ukážkou moci, zbavenej akejkoľvek spätnej väzby.

Útoky na kritikov, zosmiešňovanie jeho vlastných zamestnancov či blokovanie novinárov vytvárajú svet, v ktorom mu miliardy na účte slúžia len ako akási nepriestrelná vesta proti slušnosti.

Musk sa stal gigantom, ktorý hýbe trhmi, no ako človek potrebuje získavať pocit vlastnej hodnoty zvonka … o.i. aj z neustáleho obdivu a potlesku digitálneho davu.

To sa dá pochopiť … veď v detstve bol v škole šikanovaný, takže by v prvom rade potreboval dobrého psychológa tak, ako aj Trump, Putin, Fico a všetci im podobní … ☹

Slovenský hlad po „silnom géniovi“

Prečo by nás to malo na Slovensku zaujímať?

Pretože Muskova popularita u nás odzrkadľuje náš vlastný hlad po silných lídroch, ktorým sme ochotní odpustiť aroganciu výmenou za prísľub, že sa raz budeme mať len vďaka tomu lepšie … a to bez práce, bez námahy, čiže bez svojho vlastného pričinenia …

Preto často aj v našej domácej politike vidíme tento toxický vzorec: ak je niekto úspešný, automaticky predpokladáme, že má právo správať sa k svojmu okoliu ako k svojim poddaným … že génius musí byť neznesiteľný … a že empatia je v dravom svete biznisu brzdou.

Skutočnú veľkosť človeka ale nepoznať podľa toho … nemeria sa ani výškou obratu jeho firiem … a ani počtom jeho patentov nie … ale tým, ako sa správa k ľuďom, od ktorých nič nepotrebuje.

Mars môže počkať, slušnosť nie

Môžeme kolonizovať červenú planétu a implantovať si do mozgov čipy … no ak pri tom stratíme – ale správnejšie ešte ani nenadobudneme schopnosť počúvať a priznať si svoje chyby, zostaneme len technologicky vyspelými barbarmi.

Ak budeme oslavovať technologických gigantov, ktorí sú zároveň ľudskými trpaslíkmi, riskujeme, že svet, ktorý vybudujú, bude síce efektívny a nablýskaný, ale vo vnútri mrazivo prázdny.

Elon Musk nám nastavuje zrkadlo spoločnosti, ktorá uverila, že technológie vyriešia všetko. Nevyriešia … pretože nám poskytujú len určité nástroje … ktorými sa dá k Pravde priblížiť, ale ešte ľahšie sa od nej vzdialiť … preto im môže dať ten správny smer (nie Smer! 😊) len ozajstný charakter.

Preto ešte predtým, než si začneme baliť kufre na Mars, mali by sme sa naučiť, ako zostať ľuďmi tu na Zemi … pretože raketa bez morálneho kompasu je len drahý kus šrotu – a to bez ohľadu na to, ako rýchlo a vysoko vyletí … pretože kolonizovať – osídľovať vesmír takýmito malými ľuďmi by bol len export ľudskej hlúposti do kozmu … boli by to len také „naše“ metastázy … čo by ale znamenalo, že pri stretoch s inými civilizáciami by boli hviezdne vojny prakticky nevyhnutné … ☹