karol

Ruská politická „kultúra“ totiž nevyrástla z demokratickej tradície Kyjevskej Rusi, ale len z imperiálneho modelu mongolskej nadvlády a ázijských foriem despotickej moci.

Tatársko-mongolské jarmo vtlačilo Rusku predstavu, že autorita nie je niečo, čo má byť kontrolované, ale niečo, čomu sa človek podriaďuje zo strachu. Preto sa tu Moc  nechápe ako služba občanom – čo je pre demokracie typické, ale len ako osobné vlastníctvo vládcu … čo je v stredoveku – vo feudalizme … a teda aj v Rusku ešte stále normálne ☹

Čínsky vplyv doplnil ruský model moci o byrokratický despotizmus, v ktorom má „Poriadok“ prednosť pred Pravdou a Štát pred Človekom. Človek v takomto systéme nie je nositeľom práv, ale len nástrojom – majetkom štátu.

Práve preto sa aj totalite v bývalom Československu zdalo byť správne strieľať po „svojich“ občanoch, ktorí z nej chceli cez strážené hranice uniknúť … no a tento vzorec sa v Rusku opakuje od cárov, cez sovietsku totalitu až po dnešný putinovský režim … a aby toho ani náhodou nebolo málo, tak Fico a spol. sa ho znova snaží postupne zavádzať aj u nás ☹

Západné hodnoty sa v Rusku nikdy nestali vnútornou normou, ale iba dočasne tolerovaným importom. Právny štát, zodpovednosť moci a dôstojnosť jednotlivca boli prijateľné len dovtedy, kým neohrozovali samotnú podstatu impéria, preto sa v krízach Rusko vždy vracia k archetypu chána, cára či „národného vodcu“ a nie k občanovi a k zákonu.

Dnešná vojna len odhaľuje, ako hlboko je tento model moci zakorenený. V spôsobe, akým ruská moc hovorí o smrti, niet ani stopy po západnom chápaní hodnoty ľudského života.

V ruskom ponímaní má ľudský život hodnotu len dovtedy, kým slúži štátu. Mobilizovaní muži sú posielaní na front ako spotrebný materiál a nie ako občania s právami. Smrť vojaka nie je tragédiou, ale len položkou v rozpočte impéria … preto ruské vojenské velenie tupo, bezducho a nemilosrdne vysiela nové a nové vlny vojakov, ktoré kosí ukrajinská paľba a drony, takže padajú ako muchy, hromadia sa, čím tzv. „hnoja“ ukrajinské polia … ☹

Aj vzťah režimu k vlastným občanom potvrdzuje, že ide o impérium a nie o štát občanov. Kritik tu nie je človek s iným názorom, ale iba zradca … tu neexistuje lojalita k pravde či zákonu, ale iba lojalita k vodcovi – k Führerovi ☹.

Imperiálne myslenie popiera právo iných národov na samostatnú existenciu, preto Ukrajina v tomto videní sveta nie je subjektom, ale iba územím, ktoré treba znova vrátiť pod kontrolu centra. Takto kedysi rozmýšľali staroveké impériá … a dnes aj súčasné – „moderné“ Rusko ☹

Najnebezpečnejším znakom ruskej politickej kultúry je presvedčenie, že morálka je slabosť … a západné hodnoty sú tam odmietané nie preto, že by nefungovali, ale len preto, že obmedzujú neobmedzenú moc … tragédiou Ruska teda nie je to že nie je Západ, ale to že sa nikdy nerozhodlo prestať byť impériom … čo mu už ale moderný svet nedovolí 👍