karol

☹ Ja sa snáď ani nezastavím … hlúposť sa na nás valí nepretržite – a to ešte aj pred Vianocami, keď by mal človek aspoň na chvíľu dúfať v ticho. Ale nie, na Slovensku je to inak.

Jeden „múdry“ smerák sa totiž rozhodol, že práve teraz je ten správny čas trochu pozametať – samozrejme nie pred vlastným prahom, ale pred tým cudzím. Ukázať prstom, kopnúť si, ponížiť. Vytiahnuť lacnú karikatúru „progresívca“ a s uspokojením ju rozbiť o stôl ako dôkaz vlastnej geniality.

Nie je to však o progresívcoch … a nikdy ani nebolo.

Je to o človeku, ktorý celý život zažíval ponižovanie – najprv doma, od tých prvých a najdôležitejších ľudí v jeho živote … a potom v systéme, kde bolo ponižovanie normou. V totalitnom myslení je to bežný dedičný vzorec: bol si bitý, tak biješ. Bol si zosmiešňovaný, tak zosmiešňuješ. A keď nemáš odvahu ani schopnosť pozrieť sa na seba, nájdeš si nepriateľa, presne tak ako to práve teraz predvádza Rusko ☹

Od seba tento typ človeka určite nikdy nezačne, veď zametanie pred vlastným prahom je preňho neznámy pojem. O svojich chybách nevie – a čo je horšie, ani nevie, že o nich nevie. Netuší, že by sa mal poznať, že by mal pochybovať, že by sa mal pýtať. Prosto nevie nič.

A práve preto „už vie“, ako myslí progresívec.

Vie to s absolútnou istotou … a vie, že myslí zle. Lebo v jeho pomýlenom svete nemôže existovať niekto, kto myslí inak, ale zároveň dobre. Alebo – čo je pre totalitnú myseľ úplne nepredstaviteľné – dokonca ešte lepšie.

Veď totalita nepozná pluralitu, neznáša ju. Pripúšťa len čiernobielu optiku: kto nejde so mnou, ide proti mne. Kto nepreberá moje vzorce, je nepriateľ. Kto pochybuje, je zradca. Kto rozmýšľa inak, musí byť hlupák, zradca alebo musí byť zaplatený cudzími silami. V Rusku takýchto ľudí kedysi umiestňovali do psychiatrických liečební … a dnes, „vďaka pokroku“ už „len“ do väzenia ☹

A tak smerák neanalyzuje progresívca – on si ho len vyrába. Vytvára si jeho karikatúru, aby ju mohol nenávidieť – bez námahy, aby nemusel viesť dialóg. Aby nemusel riskovať, že sa mu ten jeho jednoduchý, čiernobiely – detský svet rozpadne.

Presne tento mentálny mechanizmus drží Slovensko tam, kde je. Nie chudoba, nie Brusel, nie migranti a samozrejme ani progresívci nie … ale „len“ neschopnosť sebareflexie. Strach z vnútorného pohľadu, panika z možnosti, že by problém mohol byť vo mne.

A pokiaľ bude pre veľkú časť spoločnosti jednoduchšie hľadať vinníkov mimo seba, tak budeme tam, kde práve sme … alebo ešte aj o niečo nižšie ☹