karol

Na tradične chudobnej Orave boli, sú a aj budú majetky vždy tým najdôležitejším – často dôležitejším než zdravie a teda aj samotný život.

Vidno to aj pri prechádzaní cez mnohé oravské dediny, kde sú honosné domy vizitkou ich majiteľov, pričom mnohokrát ani nezodpovedajú ich skutočným finančným pomerom … a ich cieľom nie je len vyriešenie bytovej otázky, ale rovnako – alebo ešte viac – snaha dokázať susedom, že „ja som niekto“.

Veď kto nemá v hlave, musí mať inde … a masívna stavba nad vlastné pomery je tam tým „správnym riešením“. Oravec sa aj zoderie v práci, len aby mal, dokázal a zapôsobil. Keď však kvôli tomu predčasne ochorie či zomrie, v tamojšom prostredí to nevnímajú len ako takú jeho pomýlenú životnú filozofiu, ale ho tam automaticky oslavujú ako takého ich hrdinu – „hrdinu manuálnej práce“ ☹

Oravec pracuje na všetkom inom, len nie na tom hlavnom – na sebe, na rozvoji svojej osobnosti a budovaní svojho charaktere. Preto sú domy na severe veľké, často priam paláce, sú oveľa väčšie než rodina skutočne potrebuje, pretože tam platí dogma „čo je veľké, to je pekné“ … ale ľudia sú tam malí … a o tamojších kostoloch ani nehovorím, v niektorých dedinách sú to hotové chrámy … ale to všetko sa tam deje na úkor osobnostného a aj morálneho rozvoja človeka.

Keď sa potom takýto malý, pomýlený – a do seba zahľadený dedinčan prisťahuje do Bratislavy … a v byte sa obloží krížmi, tak nadobudne pocit absolútnej dokonalosti. V tej chvíli ho už nikto nepresvedčí, že nemá vždy pravdu a že z neho nevypadávajú len samé perly.

Preto sú aj provokácie toho v našom vchode z jeho pohľadu stále v poriadku. Najnovšie mi opäť priamo pred moju pivnicu postavil prázdny obal z kartónu a do vestibulu pred dvere svojho bytu vyrovnal dlhý rad topánok … a obzvlášť si dal záležať na tom, aby boli presne tam, kde veľmi dobre vie, že ja si to ako sused neprajem! ☹ Ach tá oravská malosť, tá ich bezohľadnosť, bezcitnosť, pýcha, závisť a aj nenávisť … zlomyseľnosť a škodoradosť …

Je to prejav hlbokej osobnostnej a charakterovej deformácie tohto tiežčloveka, pričom jeho vzťah k iným ľuďom je kompletne pokrivený … a to z troch jasných dôvodov:

1. Absolútny sociálny autizmus a egocentrizmus
Pre týchto jedincov neexistuje pojem ako spoločný priestor alebo rešpekt voči susedom. Ich myslenie funguje na primitívnej úrovni: „Mne to vyhovuje tu, tak to tu nechám a na nikoho iného neberiem ohľad“ … čiže je kompletne neschopný empatie a teda aj civilizovaného spolužitia v bytovke. Vykazuje znaky sociopatie, xenofóbie, narcizmu a psychopatie rovnako, ako kedysi aj náš otec – tiež z Oravy … ☹

2. Narušené vzorce prenesené z pôvodného prostredia
Toto správanie si so sebou priniesol tento tu ako dedičný softvér z toho ich totalitného – vidieckeho prostredia.

Veď v ich svete je normálne mať k ľuďom mimo ich kmeňovej svorky zlý, chorobne podozrievavý – a až taký nepriateľský vzťah – bez úcty, bez otvorenej komunikácie a s neustálou snahou potajomky si agresívne zaberať teritórium, čiže len parazitovať na iných … správa sa ako Putin … útočí, ale aj jemu sa zdá, že on sa „len bráni“ ☹

3. Infantilná sebaistosť
Títo ľudia žijú v čiernobielej ilúzii, že oni – s tými ich porozvešiavanými náboženskými symbolmi po byte – sú tí „dobrí“, takže akékoľvek ich bezohľadné konanie je automaticky to legitímne. Nedokážu uniesť zrkadlo pravdy ani elementárnu kritiku, preto radšej budú pri stretnutí uhýbať pohľadom a správať sa takto pasívne agresívne …

Dnešná doba ale bohužiaľ praje chrapúňom … aj tento má volebné právo … a preto kvôli takýmto a im podobným je Slovensko tam, kde je … a kde ešte len bude … hore nohami a teda dolu hlavou ☹