karol

Nie, nie je to osobná spoveď. Je to profilovka. Autoportrét národa, ktorý sa na jednej strane bije do pŕs za svoju jedinečnosť, no na druhej strane sa trasie pred všetkým, čo presahuje hranice okresu.

Slovák 2025. Stratený v dobe, kde nestačí „držať hubu a krok“. Svet sa mení, rýchlejšie než dokáže spracovať. A tak sa rodí paranoik. Neverí médiám – všetky klamú. Neverí vedcom – sú podplatení. Neverí lekárom – očkovanie je čipovanie. A ak mu niečo nevysvetlí Rytmus, Jožo Pročko alebo náhodný YouTube prorok, tak to neexistuje.

Xenofób? Samozrejme. Všetko cudzie je hrozba. Migrant je nebezpečenstvo, aj keď k nám žiaden nepríde. Ukrajinec je nepriateľ, lebo berie prácu, aj keď sám už roky nepracuje. A najlepšie by bolo vrátiť sa do čias, keď sme „žili v pokoji a bezpečí“ – teda do éry, keď sme ani netušili, čo je za hranicami.

Narcis? Jasné. Slovák si o sebe myslí, že je niečo výnimočné. Hoci ničím neprispieva, cíti sa byť nadradený. Neznesie kritiku, no sám rozdáva súdy ako na bežiacom páse. Jeho pravda je svätá, jeho hodnoty sú jediné správne. Kým mu niekto nepovie, že tie hodnoty často znamenajú len pohodlnú výhovorku pre vlastnú lenivosť, apatiu alebo obyčajnú hlúposť.

A potom tá tenká hranica medzi psychopatiou a sociopatiou – ľahostajnosť voči iným, neochota vcítiť sa, ochota zničiť, ak to vyhovuje.

Učiteľka šikanuje dieťa, lebo je iné. Policajt mlčí, lebo je to kolega. Politik sa smeje, lebo čísla stúpajú. A zvyšok sa prizerá. Hlavne že „nám to nič nerobí“.

V politike sa to už ani nehrá na noblesu. Paranoik je premiér, ktorý všade vidí nepriateľov – novinárov, opozíciu, „zahraničné záujmy“. Hovorí o vojne proti systému, pričom sám je systém, ktorý ničí všetko, čo ho ohrozuje – od verejnej debaty až po dôveru v spravodlivosť.

Xenofób je poslanec, ktorý sa nebojí postaviť pred kamery a rozprávať o „iných kultúrach“ ako o pliage. Bez hanby šíri strach, lebo vie, že strach predáva. A jeho voliči mu za to ešte ďakujú. Čím menej poznajú svet, tým viac mu veria, že ten ich je jediný správny.

Narcis je prezident svojho ega, nie republiky. Každý, kto mu oponuje, je nepriateľ štátu. Každá výčitka je útok. Nepotrebuje argumenty, stačí mu potlesk. A ak ho nepočuje, urobí škandál. Hlavne nech sa hovorí.
A medzi tým – psychopatia. Keď politik bez mrknutia oka klame, manipuluje a podáva ruku človeku, ktorému by za chrbtom podrazil nohy. Sociopatia, keď rozhodnutia robí na základe popularity, nie pravdy. Keď sa z detí stávajú nástroje kampane, z učiteľov nepriatelia režimu a z právd „alternatívy“.
________________________________________
Kto je viac?
Možno ten, kto si to uvedomí a prestane sa tváriť, že „to sú tí druhí“.
Možno ten, kto konečne prestane nadávať na systém, ale začne od seba.
Ale zatiaľ?
Zatiaľ sme len karikatúra civilizácie, ktorá má 5G signál, ale myseľ na úrovni krčmového stola.