Mať vraha za suseda.

Existuje istý druh zla, ktorý nemožno ospravedlniť. Nie je to chyba, nie je to nevedomosť, nie je to ani poblúdenie. Je to chladnokrvné, plánované a opakované zabíjanie. A my, ako krajina, žijeme hneď vedľa neho.

Rusko nie je „kontroverzný sused“. Nie je to „nepohodlný partner“. Je to vrah. Krvavý, arogantný, patologický. Rozpútal vojnu, zabil desaťtisíce, roztrhal mestá na kusy – a jeho obyvatelia sa na to doma pozerajú s pivom v ruke, kývajú vlajkami a vykrikujú o sláve. To nie je národ mieru. To je dav, ktorý buď podporuje zabíjanie, alebo mu pasívne tlieska.

Bucha, Irpiň, Mariupoľ. Miesta, ktoré sa zmenili na masové hroby. V Buche zostali po odchode ruských jednotiek stovky zavraždených civilistov – ruky zviazané za chrbtom, strely do tyla. Mŕtve telá na bicykloch, v aute, v záhrade. V Mariupole bombardovanie pôrodnice – žena na nosidlách, krváca, dieťa v nej už je mŕtve. Svet to videl. Všetci to videli. A predsa sa nájdu ľudia, ktorí povedia: „To bola provokácia.“

V ruských rukách umierali deti. Nie „symbolicky“. Reálne. Kira – 18 mesiacov, zabitá v Odesse, raketa dopadla na obytný dom. Sasha Filipchuk – 4 roky, zomrela v sanitke po tom, čo ruské sily ostreľovali civilné auto. Liza Dmitrieva – 4 roky, zabitá v Vinnycii, keď išla s mamou na terapiu. Bola na videu pár minút pred smrťou – tlačila bábiku v kočíku.

A potom je tu meno, ktoré by malo navždy zostať synonymom dnešného zla: Vladimir Putin. Nie prezident. Nie líder. Vrah. Diktátor, ktorý rozkazuje zabíjať a potom sa smeje do kamier, ako sa Západ háda o tom, či mu náhodou nekrivdí. Vedľa neho Shoigu, minister obrany – muž, ktorý dal príkaz bombardovať ukrajinskú infraštruktúru v zime, aby civilisti mrzli. A Lavrov – majster lží, ktorý popiera realitu aj pred telami detí.

Mať takého suseda znamená mať smrť za plotom. A smrť, ktorá nemlčí – ona reve. Rev tankov, rakiet, propagandy. A čo je najhoršie – má ešte tú drzosť hrať sa na obeť. Vrah, ktorý sa sťažuje, že ho obeť pohrýzla, keď sa ju snažil zaškrtiť.

Toto nie je geopolitika. Toto je čisté zlo.

A zlo sa nemá chápať. Zlo sa má pomenovať. A zastaviť.

Prečo je v Čechách len 4 – 7 % rusofilov, kdežto na Slovensku až dvakrát toľko?

29.08.2026

Prečo je teda na Slovensku aj dvakrát toľko hlúposti ako v Čechách? Prečo sme za hlupákov? Prečo je v Čechách rusofilov len minimum, kdežto na Slovensku státisíce ... a možno až milióny?

Prečo stojí Ukrajina morálne vyššie než štát Izrael?

28.08.2026

Prečo každú z nich svet vníma inými očami? Keď Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, západný svet sa takmer okamžite zjednotil v jej jednoznačnej podpore … keď však v októbri 2023 teroristi z Hamasu zmasakrovali izraelských civilistov, tak počiatočnú vlnu solidarity s Izraelom rýchlo vystriedala hlboká polarizácia … a dokonca aj ostrá medzinárodná kritika. [...]

Mier bez spravodlivosti je len ilúzia: Prečo vojna na Ukrajine nemôže skončiť podľa očakávania Ruska?

26.08.2026

V debatách o vojne na Ukrajine často počúvame jediné slovo: mier. Volanie po rýchlom ukončení bojov znie na prvý pohľad humánne ... avšak žiadať „mier za každú cenu“ je nebezpečný sebaklam.