karol

Paradox absolútnej moci: Prečo niektorí slovenskí a svetoví lídri nemôžu odísť do dôchodku?

Vo svete politiky existuje jedno nepísané pravidlo: čím viac moci človek získa, tým menej osobnej slobody mu zostane … čo na prvý pohľad znie ako nezmysel, veď mocní ľudia predsa môžu všetko, nie?

Realita je však oveľa temnejšia, mnohí politickí lídri sa počas svojej kariéry dostanú do bodu, z ktorého už niet návratu, preto zostávajú v úradoch nie kvôli tomu že by chceli, ale len preto, lebo ich odchod by zároveň znamenal aj ich koniec.

Tento fenomén dnes môžeme sledovať v priamom prenose na domácej aj svetovej scéne … a spája ich spoločný menovateľ – strach z toho, čo by priniesol zajtrajšok bez doterajšieho politického krytia.

Robert Fico a moc ako právny štít

Na slovenskej scéne je dlhoročným príkladom Robert Fico. Prečo sa po rokoch v opozícii a po masívnych protestoch opäť vrátil do premiérskeho kresla a drží sa ho zubami-nechtami? Pre kritikov je odpoveď jasná: moc je pre neho otázkou jeho osobnej sebaobrany.

Po roku 2020 skončilo za mrežami alebo s obvineniami množstvo ľudí z najvyšších poschodí niekdajšieho systému a sám Fico čelil trestným stíhaniam. Návrat k moci mu ale umožnil zásadne preorať justičný systém – zrušil Špeciálnu prokuratúru a aj znížil tresty za korupciu. Pre jeho odporcov je to jasný dôkaz, že do dôchodku jednoducho odísť nemôže, lebo ak by odovzdal moc, stratil by kontrolu nad policajným aj justičným aparátom, ktorý ho dnes chráni pred jeho možným stíhaním.

Vladimir Putin a pasca, z ktorej niet úniku

Ak je situácia na Slovensku bojom o paragrafy, tak v Rusku ide doslova o život. Vladimir Putin rozpútaním vojny na Ukrajine prekročil pomyselný Rubikon a dostal sa do pasce svojho vlastného autoritárskeho režimu.

Veď ruská história je neúprosná – cári a vodcovia, ktorí ukázali slabosť alebo prehrali vojnu, málokedy prežili. Putin dnes nemôže konflikt len tak ukončiť bez toho, aby domácej ultranacionálnej scéne nepredložil absolútne víťazstvo. Ak by cúvol, nielenže by riskoval palácový prevrat, ale k tomu všetkému naňho ešte aj Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) vydal zatykač.

Strata moci by preto pre Putina neznamenala pokojnú starobu na dači pri Moskve, ale reálnu hrozbu fyzickej likvidácie alebo súdu v Haagu.

Väzni vo vlastnom systéme

Títo ľudia bývajú často označovaní za mocných, no v skutočnosti sú hlboko neslobodní … pretože okolo seba si vybudovali zlatú klietku, z ktorej nemôžu vystúpiť.

• Nemôžu slobodne odísť z funkcie.
• Nemôžu slobodne cestovať po svete.
• Musia žiť v neustálom strachu zo zrady z vlastných radov a pod permanentným dohľadom ochraniek.

Je to tragikomický paradox moci: ľudia, ktorí chceli ovládať osudy miliónov, nakoniec stratili kontrolu nad svojím vlastným koncom. Stali sa rukojemníkmi systému, ktorý sami vytvorili, ale daň za ich osobný strach a boj o ich prežitie bohužiaľ platíme my všetci.