karol

Svetom pred pár dňami preletela správa, ktorá v mnohých vyvolala hlboké sklamanie a bezmocnosť. Vo väzení v Haagu totiž zomrel bývalý srbský generál Ratko Mladić – muž zodpovedný za genocídu v Srebrenici *, kde nechal chladnokrvne postrieľať vyše 8 000 moslimských mužov a chlapcov … ich telá dal zakopať do hromadných hrobov, neskôr exhumovať a rozviezť na iné miesta, len aby zahladil stopy po svojich beštiálnych zločinoch.

A reakcia srbského štátneho aparátu? Prezident Aleksandar Vučić nešetril ostrou kritikou na adresu Západu za to, že Mladića nenechal dožiť doma … a krajina mu vystrojila aj pološtátny pohreb – čiže aj s určitými vojenskými poctami.

Najmrazivejším obrazom celého dňa však neboli starí nostalgickí generáli, ale mladí ľudia stojaci popri ceste, kade prevážali rakvu … tí ktorí vojnu v 90. rokoch ani nezažili, no Mladić sa im napriek tomu zrejme zdá byť tzv.„cool“ … taký rebelantský ☹

Ako je možné, že nová generácia, ktorá má prístup k informáciám z celého sveta, takto fatálne zlyháva v morálnom úsudku? A dokáže Srbsko vôbec niekedy prijať zodpovednosť za hriechy svojej minulosti?

Prekrútená realita: Keď sa zo zločinca stane „rocková hviezda“

Pohľad na tínejdžerov a dvadsiatnikov, ktorí oslavujú masového vraha, odhaľuje hlbokú krízu hodnôt v Srbsku, prečo ale podliehajú tejto ilúzii?

• Povrchný imidž rebélie: Pre časť dnešnej mládeže Mladić nepredstavuje historickú postavu zodpovednú za masové hroby, ale vnímajú ho len cez optiku akéhosi nacionalistického marketingu – ako drsného muža v uniforme, ktorý sa nebál postaviť celému svetu, čo je ale nebezpečný a teda aj zvrátený druh „sexappealu“, ktorý úplne ignoruje ľudské utrpenie.
• Systémové vymývanie mozgov: Títo mladí ľudia nevyrástli vo vákuu … v Srbsku sú dlhodobo vystavení štátnemu naratívu, ktorý vinu systematicky popiera. Učebnice dejepisu tam túto tému obchádzajú a bulvárne médiá ovládané vládou vykresľujú haagsky tribunál len ako akési protisrbské sprisahanie, preto ulice Belehradu už dlhé roky zdobia obrie nástenné maľby (tzv. muraly) s Mladićovou tvárou. Kto už od detstva počúva, že jeho národ je len obeťou a nikdy nie agresorom, tak tam sa pravda hľadá len veľmi ťažko, pretože v totalitách je prosto nežiadúca ** ☹

Politická hra s ľudským nešťastím

Organizácia pohrebu s vládnymi poctami a prevoz pozostatkov štátnym lietadlom neboli náhodou. Srbsko čakajú predčasné parlamentné voľby a pre vládnu garnitúru je vyťahovanie starej nacionalistickej karty osvedčeným spôsobom, ako zmobilizovať radikálnych voličov a vďaka tomu vyhrať voľby ☹

Zahraničnopolitická facka na seba ale nenechala dlho čakať. Nová eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kos okamžite zrušila svoju plánovanú návštevu Belehradu a s jasným odkazom: Glorifikácia vojnových zločincov nemá v Európe miesto a definitívne zatvára dvere do Európskej únie. Srbskej politickej elite to však zjavne žily netrhá, pretože pre vlastnú moc u nich doma sú ochotní obetovať budúcnosť celej krajiny.

Nádej na katarziu je v nedohľadne

Priznať si chybu a prijať zodpovednosť za genocídu si vyžaduje obrovskú odvahu a aj hlbokú spoločenskú katarziu. Vyžaduje si to lídrov, ktorí sa dokážu postaviť pred národ a povedať: „Tak toto sme urobili a bolo to zlé“ … namiesto toho ale vidíme krajinu, ktorá sa len utápa v sebaľútosti a revizionizme … a vykazuje všetky znaky tzv. „syndrómu obete“.

Kým sa srbská spoločnosť neodstrihne od toxického kultu vrahov z 90. rokov, zostane uväznená v minulosti … a čo je na tom možno to najsmutnejšie je, že berie so sebou aj generáciu, ktorá mala byť tou zmenou, no namiesto toho tlieska na pohrebe tohto monštra.

* Genocída sa všeobecne považuje za jeden z najzávažnejších, ak nie za ten najzávažnejší medzinárodný zločin.

Právne však neexistuje jednoduché pravidlo, že genocída je „najhorší zločin zo všetkých“. Medzinárodné trestné právo medzi najzávažnejšie zločiny zaraďuje najmä:

• genocídu – úmysel zničiť úplne alebo čiastočne národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu,
• zločiny proti ľudskosti – napr. rozsiahle alebo systematické vraždenie, deportácie či mučenie civilistov,
• vojnové zločiny – závažné porušenia pravidiel vedenia vojny,
• zločin agresie – protiprávne použitie ozbrojenej sily štátom proti inému štátu za určitých okolností.

Genocída má osobitné postavenie najmä preto, že jej cieľom nie je iba spôsobiť obrovské utrpenie jednotlivcom, ale zničiť samotnú chránenú skupinu ako takú. Preto sa často označuje ako „zločin zločinov“ (crime of crimes).

Dôležitá nuansa: počet obetí sám o sebe neurčuje, či ide o genocídu. Rozhodujúci je špecifický úmysel zničiť chránenú skupinu, úplne alebo sčasti.

* * Na Balkáne vládne “kult sily“ … také mačovstvo, sklony „riešiť“ problémy násilím, preto tam cca každých 40 rokov vypukne vojna ☹