karol

Keby žil Štefánik, „hodil“ by to Ficovi? Prečo je jeho politický marketing v konflikte s históriou?

V slovenskej politike sme svedkami zaujímavého fenoménu: takmer každá politická strana sa snaží privlastniť si odkaz Milana Rastislava Štefánika … a výnimkou nie je ani súčasný premiér Robert Fico, ktorý sa k Štefánikovi opakovane hlási ako k svojmu vzoru a inšpirácii.

Ak sa však pozrieme na reálne historické fakty, na Štefánikov život, hodnoty a aj na jeho geopolitické smerovanie, tak zistíme, že jeho predstava ako voliča dnešného Smeru je čistá utópia … práve naopak, tieto dve postavy slovenskej reality stoja v hlbokom hodnotovom a aj politickom protiklade.

1. Svetoobčan verzus suverenita otočená na Východ

Štefánik bol bytostný diplomat, vizionár a aj kozmopolita, ktorý chápal, že budúcnosť Slovenska leží na Západe, veď svoju kariéru a úspech si vybudoval tam – vo Francúzsku a aj na medzinárodnom poli … presadzoval teda jednoznačnú prozápadnú orientáciu.

V kontraste s tým ale stojí súčasná politika vládnej koalície, ktorá pod rúškom „politiky na štyri svetové strany“ nielen spochybňuje západných spojencov, ale dokonca aj „normalizuje“ vzťahy s Ruskom … a pre Štefánika, ktorý hľadal záruky bezpečnosti v Paríži a Washingtone, by bol takýto odklon priamo nepredstaviteľný.

2. Paradox voľby zo zahraničia

Iróniou osudu je, že Štefánik strávil väčšinu svojho dospelého života prácou a bojom v cudzine, takže ak by sme jeho situáciu preniesli do dnešnej reality, tak by patril k obrovskej komunite Slovákov žijúcich v zahraničí.

Súčasná koalícia ale pritom opakovane otvára tému obmedzenia či sťaženia hlasovania pre Slovákov v exile … a ako trefne poukazujú mnohé občianske kampane a komentáre – tak pri pravidlách, ktoré by najradšej presadila súčasná vláda, by si vlastnú budúcnosť odtiaľ nemohol odvoliť ani samotný generál Štefánik.

3. Jasný postoj k totalitám

Štefánik zažil boľševické Rusko na vlastné oči počas sibírskej anabázy československých legionárov, kde videl brutalitu rodiaceho sa komunistického režimu na vlastné oči, preto sa stal nielen jeho tvrdým a nekompromisným kritikom, ale varoval pred ním aj celý svet.

Je preto historickým paradoxom, ak sa k jeho odkazu hlásia politici, ktorých materská strana (Smer) priamo vyrástla z postkomunistických štruktúr KSS a SDĽ … a dodnes využíva „nostalgiu nostalgických“ voličov za minulým režimom na získavanie politických bodov.

Verdikt: História sa nedá ohýbať donekonečna

Využívanie historických postáv v politickom marketingu nie je novinkou … je to len lacný spôsob, ako dodať vlastnej ideológii vážnosť a legitimitu, pretože mŕtvi sa už nemôžu brániť. Generál Štefánik bol však mužom činu, pevných morálnych zásad a aj jasnej prozápadnej vízie, preto spájať ho s dnešným populizmom, útokmi na spojencov a snahami o izoláciu Slovenska je nielen nesprávne, ale k jeho pamiatke priam urážlivé.

Štefánik by Fica nevolil … práve naopak, pravdepodobne by bol jeho najhlasnejším kritikom … a teda aj smerovania, ktorým sa Slovensko dnes pod jeho vedením uberá.