karol

Poľsko za posledné desaťročia predviedlo obdivuhodný hospodársky skok … vybudovalo modernú infraštruktúru, prilákalo miliardové investície a úspešne sa zaradilo medzi bohaté krajiny sveta.

 Zatiaľ sa ale zjavne nedostalo medzi tie najmúdrejšie … pretože to je v geopolitike tá oveľa ťažšia disciplína.

Zatiaľ čo ekonomický úspech sa dá vybudovať za pár rokov pomocou reforiem, strategická štátnická múdrosť si vyžaduje niečo oveľa komplexnejšie: napríklad aj schopnosť potlačiť emócie v prospech vyššieho záujmu. *

Súčasné rozhodnutie viacerých poľských opozičných politikov ostentatívne vrátiť ukrajinské štátne vyznamenania ale jasne ukazuje, že poľské politické elity do tejto múdrosti ešte zďaleka nedorástli … veď bohatý štát, ktorý uprednostňuje hysterické gestá pred chladným pragmatizmom zostáva v očiach sveta nezrelým – len jedným hráčom z mnohých.

1. Keď urazené ego nahrádza strategické myslenie

V medzinárodnej politike neplatí, že každý názor je správny … a teda aj legitímny … veď ak politické rozhodnutie priamo ohrozuje bezpečnosť vlastnej krajiny a nahráva nepriateľovi, je to nielen chyba, ale zároveň aj prejav strategickej slepoty.

Žijeme v dobe, kedy sa len pár stoviek kilometrov od poľských hraníc odohráva existenčný vojenský konflikt … a v takejto situácii je povinnosťou skutočne múdreho lídra riadiť sa len chladným kalkulom.

Vracanie medailí však demonštruje absolútnu neschopnosť rozlíšiť medzi malicherným diplomatickým sporom a reálnou hrozbou. Veď vymeniť bezpečnosť miliónov občanov za symbolické, teatrálne gesto na sociálnych sieťach ukazuje, že za poľskými peniazmi zatiaľ ďaleko zaostáva hlbší – geopolitický a aj iný intelekt.

2. Bohatstvo postavené na histórii, múdrosť zneužitá na politiku

Múdrosť krajiny sa pozná aj podľa toho, ako narába so svojou minulosťou. Najhorším aspektom súčasného poľského postoja je to, ako bezohľadne časť elít narába so svojou históriou, keď namiesto toho, aby hľadali dôstojné a konštruktívne spôsoby, ako vyriešiť staré rany (napríklad tragédiu Volyne), si robia z historickej bolesti svojho rukojemníka … a teda aj svoj politický štít.

Týmto politikom nejde o obete a ani o historickú pravdu … ide im výhradne len o krátkodobý domáci zisk … a teda len o lacné vytĺkanie bodov u radikálnejšej časti voličov. Veď parazitovanie na národnej traume s cieľom prekryť vlastnú politickú bezradnosť je prejavom hlbokej morálnej malosti, ktorá ostro kontrastuje s ekonomickým úspechom krajiny.

3. Urazené ego je v diplomacii najdrahšou chybou

Múdry štát a zrelý diplomat konflikty tlmia, hľadajú riešenia za zatvorenými dverami a budujú spojenectvá. Detinské gestá typu „vráťte mi moje hračky“ ale degradujú úroveň poľskej zahraničnej politiky a prinášajú mu medzinárodnú blamáž a to v priamom prenose.

Týmto konaním politici poškodzujú imidž Poľska ako zrelého a stabilného lídra strednej Európy. V očiach západných spojencov z NATO a EÚ tak Poľsko zbytočne pôsobí ako nepredvídateľný partner, ktorý nedokáže kontrolovať svoje emócie ani v momente, keď ide o všetko. Ukazuje sa, že skutočná múdrosť nespočíva v tom, ako hlasno dokáže krajina kričať o svojich krivdách, ale v tom, ako pevne dokáže držať strategické partnerstvá.

Záver: Jediný víťaz sedí v Moskve

V geopolitike neexistuje vákuum, preto má každá chyba, každé rozhádané spojenectvo a tým aj každé oslabenie jednoty Západu svojho jasného adresáta.

Poľskí politici svojou malosťou a urazeným egom priamo nahrávajú ruskej propagande, pre ktorú je akýkoľvek rozkol medzi Varšavou a Kyjevom jej strategickým víťazstvom.

Pokiaľ politické elity bohatého Poľska nepochopia, že vzťahy medzi štátmi nestoja na vďačnosti, ale na spoločných záujmoch, zostanú uväznené v pasci vlastnej nezrelosti … a to je v susedstve agresívneho Ruska ten najnebezpečnejší hazard s budúcnosťou.

* Vidíme aj na Slovensku, kam to vedie, keď sa masy voličov nechávajú strhnúť emóciami, ktoré tu bičujú podobne nezodpovední politici ☹