karol

Svet sa pozerá na obrovskú tragédiu, no jej podstata je primitívne jednoduchá … je to strach … ten najzákladnejší, najsebeckejší strach jedného muža o jeho vlastný život, kvôli ktorému bez mihnutia oka ženie na smrť státisíce obyčajných ľudí.

 Vladimír Putin sa zo všetkého najviac bojí svojej vlastnej smrti, pretože ešte vôbec nechce zomrieť … takže čisto psychologicky posiela namiesto seba zomierať iných.

Zatiaľ čo ruskí otcovia, synovia a bratia končia roztrhaní v zákopoch, človek, ktorý to celé rozpútal, sedí v absolútnom bezpečí … Vladimír Putin neriskuje nič, nevystavil sa jedinej guľke, nezažil strach z delostreleckého prepadu, takže sa ani nemusí báť o svoje prežitie.

Žije v izolovanom svete podzemných bunkrov, obklopený armádou ochrankárov z FSO, systémami protivzdušnej obrany a špecialistami, ktorí mu ochutnávajú každé jedno sústo, aby ho niekto náhodou neotrávil. Známe dlhé stoly či extrémne karantény nie sú len jeho rozmarom – sú priamym dôkazom paranoje a panického strachu o jeho vlastnú zraniteľnosť.

V totalitách a autoritárskych režimoch je to však bežný vzorec. Život jednotlivca v nich nemá žiadnu hodnotu a slúži len záujmom štátu a teda aj samotného vládcu, no a tento zvrátený mechanizmus odhaľuje hlbokú zbabelosť celého systému a to v piatich kľúčových rovinách:

1. Projekcia vlastného strachu a cynizmus

Psychológovia poukazujú na to, že autoritárski vládcovia často trpia extrémnym strachom zo smrti … a ten sa snažia potláčať tým, že demonštrujú absolútnu moc nad životom a smrťou iných a to tým, že posielajú masy na front.

Smrť sa takto stáva niečím, čo sa deje len „tým druhým“, zatiaľ čo on sám zostáva nedotknuteľným na vrchole pyramídy … ruská armáda využíva taktiku masových útokov, kde sú vojaci vnímaní len ako taký spotrebný materiál, tzv. kononfutter ☹

2. Človek ako štatistika a živý štít

V totalitnom systéme vládca nevníma vojakov ako ľudské bytosti, ale pre neho sú to len čísla, lacné náboje a živé terče. Do prvej línie navyše zámerne neposiela elitu z Moskvy alebo Petrohradu, ktorá by mohla vyvolať domáce nepokoje, ale len väzňov, dlžníkov a mužov z tých najchudobnejších ázijských regiónov Ruska.

Oni slúžia len ako taký sociálny a aj fyzický štít … ich úlohou je zomrieť preto, aby unavili obranu nepriateľa a udržali diktátora v bezpečí ďaleko od frontu.

3. Strach z konca rovná sa cynická výmena za prežitie

Putin veľmi dobre vie, čo sa stáva diktátorom, ktorí keď prehrajú vojnu, tak stratia všetko … analytici tajných služieb preto opakovane upozorňujú, že je posadnutý osudom lídrov ako bol Muammar Kaddáfí či Saddám Husajn … uvedomuje si, že pre neho ako totalitného vodcu znamená strata moci zároveň aj jeho okamžitý fyzický koniec. Aby tento moment oddialil čo i len o jeden deň, je ochotný zaplatiť akúkoľvek cenu – pokiaľ ju platia iní. Preto každý ďalší obetovaný vojak na fronte funguje len ako taký nástroj, ktorý mu predlžuje jeho vlastné prežívanie na vrchole štátu.

4. Miliardový hon na nesmrteľnosť a výskum dlhovekosti

Že ide len o jeho panickú posadnutosť z jeho starnutia a teda aj jeho konca, potvrdzujú aj reálne kroky Kremľa. Putin premenil výskum dlhovekosti na absolútnu vedeckú prioritu štátu … preto kým ruská ekonomika krváca pod sankciami, štát pumpuje astronomických 26 miliárd dolárov ročne do národného projektu tzv. „Nové technológie na zachovanie zdravia“.

Pod dohľadom Putinovho blízkeho priateľa Michaila Kovalčuka a Putinovej najstaršej dcéry, endokrinologičky Marije Voroncovovej, pracujú ruské inštitúty na:

• Vývoji génovej terapie na spomalenie bunkového starnutia.
• na 3D biotlači náhradných ľudských orgánov a tkanív.
• na tzv. xenotransplantácii – čiže na pestovaní ľudských orgánov v geneticky modifikovaných zvieratách.
• na extrémnej kryoterapii s vystavením tela mrazom pod mínus 170 stupňov.

Tento výskum neslúži pre obyčajných Rusov, ale ide len o súkromný projekt starnúceho vládcu v bunkri, ktorý chce s pomocou biotechnológií oklamať čas a teda aj vládnuť večne, ako taký mumifikovaný faraón … ☹ Kontrast je ale desivý: zatiaľ čo obyčajní ľudia dostávajú zbrane z minulého storočia a idú zomrieť na front, tak stovky vedcov v tajných laboratóriách pracujú na tom, aby sa jeden vystrašený – pošahaný muž dožil možno až stopäťdesiat rokov ☹

5. Kolektívny klam a propaganda

Aby tento systém mohol fungovať, propaganda musí otočiť realitu celkom naruby. Zbabelosť vládcu schovaného v bunkri vykresľuje ako strategickú múdrosť a zbytočnú smrť občanov ako to najvyššie hrdinstvo … absolútny kult vodcu takto povyšuje prežitie jedného tyrana nad prežitie celého národa.

História však ukazuje, že či už išlo o Stalina, Hitlera, Mao Ce-tunga alebo aj novodobých diktátorov, tak vzorec zostáva desivo rovnaký … človek paralyzovaný strachom o vlastnú kožu reční z bezpečia palácov o hrdinstve a vlastenectve, no sám nie je ochotný obetovať vôbec nič.

Strach o jeho vlastnú kožu na samotnom vrchole moci preto vždy generuje len masové utrpenie na spodku spoločnosti, práve preto na fronte namiesto neho nezomierajú geopolitické ideály, ale „len“ skutoční ľudia, ktorí sa stali rukojemníkmi paranoje a slabosti jedného jediného muža … čo nie je v demokraciách možné, ale v totalitách bohužiaľ áno … ☹