karol

Svet sa už roky pozerá na jeho agresiu voči Ukrajine a kladie si stále rovnakú otázku: Prečo?

Čo vedie starnúceho muža v Kremli k tomu, aby zničil medzinárodný poriadok, izoloval vlastnú krajinu a premenil státisíce svojich občanov na prach, len na hnojivo pre ukrajinské polia?

Odpoveď sa neskrýva v racionálnej geopolitike, ale len v jeho chorej hlave, v temných zákutiach jeho psychiky … preto ak chceme pochopiť jeho kroky, musíme sa najskôr pozrieť na jeho strachy, na paranoju … na to, prečo sa takpovediac „vylieva z brehov“ … prečo nevie kedy prestať … ☹

1. Strach zo svojej smrti a straty moci

Putin neúprosne starne … a pre človeka na konci jeho života, ale zato s absolútnou mocou je jeho najväčším nepriateľom čas, nad ktorým ani on nemá žiadnu moc (!) ani on ho nedokáže oklamať … a ani ruský štátny výskum, zameraný na technológie proti starnutiu.

Rusov oklamal, čas ale nie … na to je aj on malý pán … preto sa panicky bojí straty kontroly nad svojim životom … a aj straty moci nad Ruskom.

Tieto dve veci sú totiž spojené nádoby, pretože v ruskom systéme pre neho strata moci znamená zároveň aj rozsudok smrti (či už cez medzinárodný súd, väzenie, alebo palácový prevrat), preto je pre neho absolútna politická moc jedinou zárukou jeho fyzického prežitia … a vojnou na Ukrajine … víťazstvom za každú cenu chce dokázať – potvrdiť svoju moc.

A to je ten skutočný dôvod, kvôli ktorému s vojnou „nemôže prestať“ ☹

Aby sa stal akože nesmrteľným, snaží sa zapísať sa do histórie rovnako, ako kedysi pred ním Hitler, Mussolini a im podobní  … ponížením iných … preto sa takpovediac stal Ukrajinou posadnutý.

2. Paranoja ako vládny program

Putinov životný príbeh je príbehom človeka vychovaného v strachu a v tieni KGB, kde sa z neho stal úplný paranoik … a dnes, keď už táto jeho porucha dosiahla vrchol, vidí zlo všade ☹

Izolovaný od reality a obklopený samými pritakávačmi prepadol ilúzii, že je obklopený vírusmi, baktériami a inými nepriateľmi, vnútornými aj vonkajšími … preto „musí“ vyhadzovať z okna každého, kto mu nie je stopercentne lojálny tak, ako to kedysi robil aj Stalin … ale zo všetkého najviac mu vadí NATO, ako „správnemu“ totalitnému, komunistickému aparátčikovi, agentovi a pacientovi ☹

3. Filozofia „Po mne potopa“

Najhrozivejším aspektom súčasného Ruska je absolútna devalvácia ľudského života … veď Putin neľutuje nič, ani už 1,4 milióna mŕtvych a zranených ruských vojakov a ani obrovské množstvo techniky, zdrojov a teda aj štátnych peňazí … „funguje“ v režime absolútneho egoizmu štýlom: po mne potopa ☹

Nezáleží mu na ničom, ani na demografickej kríze Ruska a ani na zničenej budúcnosti mladých generácií … akceptuje akékoľvek obete, len aby si udržal kontrolu a tým si zachránil aj svoju vlastnú kožu ☹

4. Kde vziať ďalšie krmivo pre kanóny?

To jediné, čo ho momentálne v tejto opotrebovávacej vojne zaujíma je prežitie jeho režimu … veď ruská vojnová mašinéria spotrebováva šialené zdroje, ktoré sa míňajú rýchlo … veď už ani nábor väzňov, odpúšťanie dlhov či astronomické finančné bonusy pre zúfalých ľudí z chudobných regiónov nestačia.

Preto ho najviac zamestnáva problém, kde zoženie ďalšie krmivo pre ukrajinské kanóny ☹ … už ho hľadá všade – aj verbovaním oklamaných migrantov z Ázie či najímaním žoldnierov z Afriky, čo je ale len cynický obchod s chudobou a to v priamom prenose, v Putinovom chorom svete ale normálny … ☹

Záver: Budúcnosť obetovaná minulosti

Putin uväznil celé Rusko v minulosti … veď kvôli svojim psychickým problémom, komplexu nadradenosti, strachu zo zabudnutia a pod. obetoval milióny životov na oboch stranách frontu.

Tragédiou zostáva to, že kým sa tento jeho systém nezrúti zvnútra – sám, dovtedy bude musieť svet čeliť diktátorovi, ktorý už nemá čo stratiť – pretože svoj najväčší zápas s časom, stratou moci a vlastnou smrteľnosťou už vopred prehral.