karol

Alebo ako vymeniť slobodu svojej krajiny za žuvačku ☹

Zatiaľ čo sa svet díva na Taiwan ako na baštu demokracie pod neustálym tlakom, časť jeho vlastnej politickej scény sa rozhodla pre bizarný výlet. Predsedníčka opozičného Kuomintangu (KMT) Čeng Li-wen si balí kufre a v apríli 2026 vyráža na „priateľskú návštevu“ Číny.

Dialóg alebo kapitulácia?

Hovoria tomu „budovanie mostov“. Ale ruku na srdce – ako sa budujú mosty s niekým, kto na Taiwan mieri tisíce rakiet a otvorene vyhlasuje, že si ho skôr či neskôr podmaní? Asi tak, ako sa kedysi „dali budovať“ s Hitlerom alebo Stalinom, čiže  s totalitami … ☹

Ísť sa usmievať do Pekingu v čase, keď sa stupňujú vojenské cvičenia v prielive, nie je diplomacia. Je to výsmech vlastnej obrane a naivita, ktorá hraničí so stratou pudu sebazáchovy. Veriť, že autokratovi stačí pekné slovo, aby zmenil svoje plány, je nebezpečný hazard so slobodou 23 miliónov ľudí.

Čerešnička na torte: Odzbrojiť sa a ísť na kávu

Vrcholom tohto celého politického divadla je situácia doma na Taiwane. Zatiaľ čo sa šéfka opozície chystá na úsmevy do Pekingu, jej strana v parlamente úspešne blokuje dodatočných 40 miliárd dolárov na obranu.

Logika nepustí: doma tvrdia, že peniaze na rakety a ponorky sú zbytočné … a v Číne sa hrajú na tých „rozumných“, ktorí chcú mier. Pôsobí to ako čistá sabotáž. Ak krajina, ktorej hrozí invázia, zastaví modernizáciu armády a jej lídri idú na kávu k tomu, kto tú inváziu plánuje, Peking sa musí len potichu smiať.

Konečná stanica: Pripojenie? Žiaden problém.

Pod nablýskanou fasádou „mierotvorcov“ sa však skrýva niečo oveľa temnejšie. Zdá sa, že tejto političke a jej krídlu by v skutočnosti pripojenie k Číne vôbec neprekážalo. Pre nich to nie je o národnej hrdosti alebo slobode, ale len o moci a kšefte pre nich.

 Ak im Peking ponúkne teplé miestečka v novej administratíve, tak kvôli tomu suverenitu Taiwanu obetujú … veď pre nich nemá cenu, pretože sami sú vnútorne neslobodní … preto oni „nemajú čo stratiť“ ☹

Rozum sa zastavuje

Môžeme to obaliť do vznešených fráz o „pragmatizme“, ale pravda je jednoduchšia: Hlúposť (alebo zrada) je v politike niekedy nekonečná. Ak niekto verí, že podaním ruky dravcovi zachráni ovcu, tak buď nepozná dejiny, alebo mu je osud tej ovce ukradnutý.

Návšteva v apríli 2026 nebude o mieri. Bude o tom, ako hlboko dokáže politika klesnúť, keď sa honba za vlastnou mocou nadradí nad národnú bezpečnosť.

Pretože „mier“ kúpený za cenu vlastnej slabosti a straty nezávislosti je len iné slovo pre totálnu kapituláciu … a takto nejako si ho predstavuje aj Fico a jemu podobní voči Rusku ☹