karol

Alebo keď sa štát správa ako toxický rodič ☹

Maďarsko, Slovensko, ale aj Rusko či časť USA … čo majú spoločné? Politiku postavenú na strachu.

 Prečo ešte aj v 21. storočí stále fungujú tie isté lacné triky? Odpoveď netreba hľadať v politických programoch, ale v našich hlavách a v tom, ako nás (ne)vychovali.

1. Dedičstvo totality: Pohŕdanie pravdou
Žijeme v posttotalitnom priestore, kde pravda nikdy nebola prioritou. V totalite nejde o to, čo je správne, ale len o to, kto má moc. Výsledkom je potom ale spoločnosť, v ktorej je poslušnosť dôležitejšia než charakter ☹

 Keď politici ako Orbán či Fico neustále klamú a strašia ľudí, nerobia to náhodou … vedia, že v našom prostredí je „drzosť“ mocných nesprávne vnímaná ako ich sila … a pravda len ako akási ich slabosť.

2. Výchova k slabosti: Dieťa na jednej nohe
Tento systém sa začína už v detstve. Namiesto budovania sebavedomia a kritického myslenia sú deti často systematicky oslabované neustálym vyvolávaním pocitov viny, prenášaním zodpovednosti za všetko zlé na nich tak, ako to robí Fico na svojich oponentov … a ide tu o podkopávanie ich krehkej sebaúcty … a vytváranie komplexov menejcennosti v nich … ☹

 Toto všetko sú nástroje „zlých – toxických rodičov“, ktorí chcú mať nad deťmi absolútnu kontrolu … a to napriek ich vlastnej nepripravenosti na rodičovstvo, neschopnosti, pýche a nezodpovednosti ... alebo inak povedané, ich ľudskej malosti ☹

Dieťa, ktoré sa bojí, stráca vnútornú rovnováhu. Obrazne povedané stojí len na jednej nohe … a teda je nestabilné … a kvôli tomu sa ním ľahko manipuluje ☹

3. Politik ako falošný záchranca
Keď takéto „oslabené“ dieťa vyrastie, stáva sa ideálnym voličom pre populistov typu Orbána, ktorí fungujú ako hyeny – parazitujú na jeho ľudskej neistote.

Najprv vystrašia (migrantmi, Bruselom, vojnou, Sorosom), aby ľudí oslabili … a vzápätí sa ponúknu ako tí jediní, ktorí ich dokážu ochrániť.

 Je to klasický stockholmský syndróm rukojemníka: milovať svojho únoscu len preto, lebo mu sľúbil ilúziu akéhosi bezpečia podobne, ako to robia aj Svedkovia Jehovovi …

4. Cesta späť: Hlúposť je voľba
V 21. storočí by sme čakali pokrok, no v mnohých krajinách vidíme spiatočku. Prečo? Pretože byť hlúpym je jednoducho ľahšie než sa stať múdrym. Nevyžaduje to nič … a pre politikov je tisíckrát jednoduchšie robiť „blbcov“ z iných, než sa pokúsiť urobiť múdreho zo seba.

Tento politický parazitizmus neničí len ekonomiku, ale hlavne samotnú dušu národa. Kým sa nenaučíme stáť pevne na oboch nohách a neveriť každému bubákovi, ktorého nám mocní podstrčia pod posteľ, budeme len poslušnými figúrkami v ich hre o moc.