V spoločnosti sa naivne predpokladá, že každý človek si je vedomý svojich nedostatkov. Že ak je niekto hrubý, necitlivý alebo mocichtivý, musí to aspoň niekde vo svojom vnútri tušiť.
Skúsenosť však ukazuje opak: čím je človek horšie vychovaný, tým menej si to dokáže uvedomiť.
Nie je to náhoda. Uvedomenie si vlastných chýb totiž vyžaduje vlastnosť, ktorá sa musí pestovať – sebareflexiu. Dieťa sa ju učí v rodine, keď mu rodičia nastavujú hranice, vysvetľujú dôsledky správania a vedú ho k zodpovednosti. Ak sa to ale nestane, vyrastie z neho človek, ktorý síce vie obviňovať druhých, ale nevie pochybovať o sebe, čo je ale na Slovensku tá najsamozrejmejšia, tá celkom najnormálnejšia vec … ☹
Psychológia tento jav opisuje ako Dunning–Krugerov efekt. Ľudia s najmenšou schopnosťou kriticky myslieť o sebe majú zároveň najmenšiu schopnosť rozpoznať svoju vlastnú hlúposť. Jednoducho povedané: ten, kto by mal o sebe pochybovať najviac, ten pochybuje najmenej … ale v skutočnosti vôbec ☹
Keď sa takýto človek dostane k moci
Tento problém sa stáva nebezpečným v okamihu, keď sa takýto typ osobnosti dostane k moci, tá totiž funguje ako zosilňovač (bez)charakteru.
Človek bez sebareflexie začne postupne veriť, že je neomylný. Kritiku nevníma ako pomoc, ale iba ako akýsi útok. A ľudia okolo neho – zo strachu alebo z oportunizmu – mu začnú hovoriť len to, čo chce on počuť.
Presne takto vzniká mentalita, ktorú dnes vidíme u viacerých politických lídrov sveta, napríklad u Vladimir Putina, Donalda Trumpa alebo na Slovensku u Roberta Fica … kritika sa u nich mení na nepriateľstvo, novinári na protištátne živly … alebo aj na hyeny … a opozícia na zradcov ☹
To nie preto, že by títo ľudia vedome hrali ich cynickú hru … problém je v skutočnosti ešte oveľa horší: oni tomu skutočne veria … a aj život by za toto ich presvedčenie dali … „samozrejme“ nie ten ich ☹ … sú prosto mimo reality …
Najväčší paradox
Najväčší paradox civilizácie je, že pokrok vznikol zo schopnosti pochybovať o sebe. Túto myšlienku už pred tisíckami rokov vystihol starogrécky filozof Sokrates vetou:
„Viem, že nič neviem.“
Pokora voči vlastnej nedokonalosti je základom učenia, vedy aj demokracie. Len spoločnosť, ktorá si dokáže priznať chybu, ju môže aj napraviť.
Keď sa však k moci dostanú ľudia bez tejto schopnosti, vzniká úplne iný svet, svet v ktorom sa:
- pravda mení na lojalitu,
- kritika na zradu,
- a moc na osobnú pomstu.
Problém nezačína v politike
Veľkou chybou by bolo myslieť si, že tento problém začína až v politike, nie … začína sa už v rodine.
Výchova, ktorá dieťa nenaučí zodpovednosti za vlastné správanie, nevytvára slobodného človeka … ale len pacienta, ktorý celý život hľadá vinníkov mimo seba.
A keď sa taký človek dostane vysoko – do politiky, biznisu alebo médií – jeho osobný problém sa zrazu stane problémom celej spoločnosti. Práve preto sa Slovensko nachádza tam kde je … v kríze … a nielen ono, zle vychovaných a to aj tých pri moci je stále dosť … a neustále pribúdajú noví … vývoj ľudstva nejde dopredu, ale dozadu … čoho dôkazom sú aj súčasné 4 vojnové konflikty, prebiehajúce vo svete … ☹


Hehehe, a že nám toto napíše práve ten čo si... ...
Hehehe, a že nám toto napíše práve ten čo si... ...
verný obraz kapitalistickej demokracie, lebo... ...
Múdre slová,a preto v politike,na najvyšších... ...
Súdruh KurejSS aljas Karol,úplne perfektne si... ...
Celá debata | RSS tejto debaty