karol

Diagnóza Ťapák.

Marek Ťapák je dnes pre mnohých symbolom lojality k moci, ktorú ale on sám nazýva vlastenectvom.

Pri pohľade na jeho cestu sa však natíska otázka: Je to jeho politické presvedčenie, alebo len dôsledok generáciami odovzdávanej neschopnosti rozlíšiť múdrosť od hrubej sily?

Marek Ťapák je živým dôkazom toho, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Mnohí dnes hovoria o morálnom úpadku syna, no pravda je oveľa prozaickejšia: Marek po otcovi zdedil len to, čo bolo vo vtedajšej totalite normálne …

Korene tohto príbehu siahajú na zaostalú a chudobnú Oravu, odkiaľ si jeho otec priniesol mentalitu, v ktorej bola pokora pred mocou nevyhnutnou podmienkou prežitia.

 Martin Ťapák bol síce oslavovaným režisérom totality, no jeho umenie slúžilo vtedajšej moci … preto aj jeho syn Marek dnes len kráča v jeho šľapajách … a namiesto budovateľských piesní tlieska súčasnej smeráckej mafii … aj tým, že vystupuje na ich akciách.

Táto neschopnosť rozpoznať zlo od dobra a múdrosť od hrubej sily nie je náhoda – je to priamy dôsledok totalitnej výchovy … pretože kto vyrástol v prostredí starých, patriarchálnych štruktúr, kde sa úspech rovnal lojalite k silnému vodcovi a kde sa kritické myslenie nahrádzalo prázdnymi rečami o tradíciách, tam vzniklo to, čo dnes Marek Ťapák pyšne vydáva za vlastenectvo, čo je ale v skutočnosti len taká akási prešľachtená dedinská obmedzenosť.

Je to mentálny svet človeka, ktorého nikto nenaučil používať vlastný morálny kompas, pretože ho to v tom chudobnom a ustráchanom prostredí skrátka nemal kto.

Marek Ťapák nie je obeťou politiky, ale len vlastnej rodinnej línie. Zostal uväznený v malosti, kde sa poslušnosť k „silnému gazdovi“ pletie s hrdosťou a kde sa náhodou aj priezvisko definitívne stalo diagnózou.