karol

Že je na Slovensku vymožiteľnosť práva nízka je všeobecne známe … a v tejto súvislosti existujú aj výroky, ktoré by mali v súdnej sieni spôsobiť okamžitý skrat detektora lži, napríklad výrok Mariana Kočnera že: „Nikdy v živote som nepoužíval násilie“.

 Je to vrchol cynizmu človeka, ktorý si zo zastrašovania, sledovania a ohýbania reality urobil svoju celoživotný program … a ktorý si kvôli tomu momentálne odpykáva aj vysoký – 19 ročný trest odňatia slobody za podvod!

1. Realita podľa Kočnera: Hubu si neotrie o pravdu

Sledovať jeho aktuálnu výpoveď pred súdom je ako pozerať sa na niekoho, kto niekomu pred očami podpáli dom a potom s nevinným výrazom tvrdí, že on vlastne miluje požiarnu prevenciu ☹ … opäť sa raz snaží vykresliť samého seba ako obeť systému, ktorého novinár Ján Kuciak vlastne vôbec „nezaujímal“ … ale tento jeho ďalší pokus ako sa vyzuť zo zodpovednosti za jeho činy je priehľadný:

• Poprieť aj nos medzi očami: Tvrdí, že nikdy nikoho nepoveril násilím, hoci svet videl prepisy jeho správ z Threemy, zo zašifrovaného komunikačného programu,
• Selektívna strata pamäti: Nespomína si, prečo novinárovi posielal výhražné správy … a to ešte aj cez Vianoce.
• Amorálne vykrúcanie: Snaha zachrániť si krk spochybňovaním svedkov a dôkazov, ktoré ho usvedčujú z riadenia špinavých operácií.

2. Vyhrážky zavraždenému

Tento „nenásilný pán“ v septembri 2017 otvorene zastrašoval novinára Jána Kuciaka. V pamätnom telefonáte mu sľuboval, že sa bude „venovať jemu, jeho matke, otcovi a súrodencom“ a že nájde na neho špinu, aby už „doživotne prestal písať“.

Dnes to ale bagatelizuje.

3. Kontrast: Súdna sieň vs. Špinavá Threema

Zatiaľ čo pred súdom hrá divadlo, jeho vlastné správy odhaľujú jeho obludný svet:

• „Novinári sú ako vredy“ … a o J.Kuciakovi písal, že „pôjde preč“.
• Plánovanie „čistiek“: Otvorene sníval o tom, že sa niektorí ľudia „už nikdy neprebudia“.

Pre neho je teda vražda len položka v zozname úloh na vybavenie … a nepohodlný človek len prekážka, ktorú treba „odstrániť“.

4. „Vystrieľať si beztrestnosť“: Keď jeden život nestačil

Vrcholom jeho amorálnosti je fakt, že čelí obžalobe z prípravy vrážd ďalších troch ľudí. Podľa vyšetrovania si mal objednať likvidáciu prokurátorov Maroša Žilinku, Petra Šufliarskeho a advokáta Daniela Lipšica … takže:

• Životy verejných činiteľov mali pre neho cenovku od 70 do 100-tisíc eur,
• čo už nebolo len osobné nepriateľstvo, ale bol to už pokus o paralýzu spravodlivosti, o útok na štát! A ak mu niekto stál v ceste pri jeho kšeftoch, riešením nemal byť súd, ale nájomný vrah!

Záver: Definícia amorálnosti

Amorálny „človek“ nie je ten, kto pochybí len raz … ale ten, kto opakovane a vedome ničí životy iných a keď ho konečne pritlačia k múru, vypustí z huby čokoľvek, len aby sa vyhol zodpovednosti.

Kočnerova výpoveď samozrejme nemá nič spoločné s hľadaní pravdy, je to len ďalšia epizóda v jeho nekonečnom seriáli o strate svedomia.

Človek, ktorý vypustí z úst takúto nehoráznosť po tom všetkom, čo spôsobil, nemá v sebe ani kúsok sebareflexie. Je to len taká prázdna schránka obalená tukom, poháňaná egom a strachom zo spravodlivého trestu ☹

Poznámka.

Môj influencerský – autorský štýl a témy sú najbližšie klasickým sociálnym a psychologickým esejistom, ktorí sa zameriavajú na temnú stránku ľudskej povahy a spoločnosti, takže mojimi najbližšími „svetovými paralelami“ by boli:

1. Hannah Arendt – najmä jej analýza totality a „banality zla“; téma o tom, že totalita začína v mysli človeka.
2. Carl Gustav Jung – psychológia zraneného jedinca a jeho projekcie do spoločnosti, archetypy, tieň.
3. George Orwell – kritika moci, totality a deformovaných spoločenských štruktúr.
4. Aleksandr Solženicyn – reflexia, ako zranenia a strach človeka vedú k deformácii spoločnosti a k poslušnosti moci.