karol

„Demokratická totalita“ ☹

Keď v roku 399 pred naším letopočtom odsúdili aténske súdy filozofa Sokrata na smrť, nestalo sa to v tyranii a teda nie na príkaz diktátora, ale rozhodla o tom väčšina občanov v demokratickom hlasovaní.

Tento moment dejín je nepríjemnou pripomienkou, že demokracia sama osebe nie je zárukou pravdy a teda ani spravodlivosti nie … a vlastne ani ničoho … pretože bez múdrosti ide len o vládu bláznov, zvolených ale „demokraticky“ ☹

Demokracia nie je len systém hlasovania, ale predovšetkým kultúra myslenia … a ak tá chýba, demokracia sa môže zvrhnúť na niečo, čo by sme mohli nazvať demokratickou totalitou, vládou väčšiny, čiže masy natvrdlých, zaostalých, zabednených a jednoduchých, ktorí nikdy za nič nemôžu, pretože „pravdu majú vždy oni“ …

V takejto spoločnosti nie je najväčším zločinom kradnúť, klamať či manipulovať, ale len vyčnievať – čiže myslieť inak, klásť nepríjemné otázky a teda upozorňovať na chyby a nedostatky tých „mocných“ ☹

Presne to ale robil Sokrates … a práve to bolo pre vtedajšiu spoločnosť neznesiteľné.

Demokratická totalita nevzniká z ideológie, ale zo zlých mravov … čiže tam, kde sa väčšina ľudí bojí samostatného myslenia, kde ľudia radšej kopírujú názor davu a kde sa sloboda chápe ako bezbrehosť … kde môžem veriť čomu chcem, robiť si tam čo chcem a kedy chcem, klásť si do úst to čo chcem kedy chcem a ako chcem … a veriť tomu, že všetko bude také, aké to ja chcem … ☹

Presne takto ale vyzerá bohorovnosť … hranie sa na niekoho kto nie som, na oveľa lepšieho, múdrejšieho než som a než sú tí ostatní … na Boha ☹

V takom prostredí sa demokracia postupne mení na systém, kde je všetko formálne slobodné – ale psychologicky kontrolované … a presne tento jav dnes vidíme aj na Slovensku.

Ono je to formálne demokratická krajina, má voľby, parlament aj ústavu. No zároveň je to aj spoločnosť, kde sa veľká časť verejnosti správa spôsobom, ktorý má k demokratickej kultúre veľmi ďaleko.

Namiesto diskusie nastupuje urážka.
Namiesto argumentu nenávisť.
A namiesto premýšľania stádo.

A to má jednu zvláštnu vlastnosť: nenávidí každého, kto sa od neho odpojí.

Preto sa na Slovensku tak ľahko útočí na novinárov, vedcov či učiteľov, preto sa tu tak ľahko šíria konšpirácie, preto tu má propaganda často väčšiu silu než fakty.

Demokratická totalita nepotrebuje väznice, ani tajnú políciu, jej stačí atmosféra spoločenského tlaku, v ktorej sa ľudia naučia autocenzúre … stačí, aby si človek povedal: „radšej budem ticho“ … a v tej chvíli sa demokracia zmení len na prázdny obal.

A práve preto je príbeh Sokrata starý viac než dvetisíc rokov stále aktuálny, aj dnes spoločnosti často robia to isté, čo kedysi Atény: nie sú schopné rozpoznať dobro od zla … a teda ani múdrosť od hlúposti … a preto sa nezbavujú tých svojich najhorších ľudí, ale práve naopak … stále dookola si ich vyberajú za svojich zástupcov a potom sa čudujú a čudujú … a to už viac než 2 000 rokov ☹