karol

Hovorí sa, že tráva je za plotom vždy zelenšia … keď ale človek unavený z domácej politickej žumpy uprie zrak k susedom, podvedome dúfa, že tam nájde aspoň štipku rozumu, kultúry a vzájomného rešpektu … lenže realita strednej Európy nás opäť raz fackuje … a to s neúprosnou presnosťou, preto si netreba robiť žiadne ilúzie … aj v Čechách sa to momentálne teda „drbe“ poriadne.

Najnovší poslanecký útok na právomoci prezidenta Petra Pavla nie je len obyčajným legislatívnym textom, ale je to priamy prejav fenoménu, ktorý preniká celou našou spoločnosťou – a to všadeprítomnej a systematickej zloby … tej, ktorá sa už ani neskrýva v tieňoch, ale hrdo sa premáva po parlamentných chodbách s tými „najvznešenejšími“ výhovorkami na perách.

„Mocní dnes už neútočia len primitívnym krikom,

na to sú už príliš vypočítaví, dnešná agresia už nosí obleky a

útočí priamo cez paragrafy.“

Gilotína v oblekoch: Keď namiesto kompromisu nastúpi valec.

Poznáme to dôverne … keď sa mocným znepáči niekoho tvár alebo názory, siahnu po legislatívnej gilotíne … ostentatívne odhlasovanie zmien, ktoré majú hlavu štátu pripraviť o diplomatické kompetencie, je učebnicovým príkladom politického revanšizmu.

Je to čistá, chladnokrvná snaha „ostrihať krídla“ oponentovi. Akonáhle niekto nezapadá do ich šablóny, namiesto hľadania kompromisu zapnú mocenský valec a idú ho vymazať *… a to bez ohľadu na to, že tým dehonestujú samotný úrad a pľujú do tváre voličom, ktorí mu dali svoju dôveru.

Toxické pieskovisko. Strata úcty k pravidlám ako nový štandard.

Táto situácia odhaľuje hlbokú diagnózu dnešnej doby, úcta všeobecne … a teda aj k inštitúciám, pravidlám a tradíciám sa definitívne vyparila a nahradila ju len malosť, urazené egá a potreba pomsty.

„Politika sa premenila na toxické pieskovisko, kde frustrované decká

ničia hrady každému, kto  nechce hrať podľa ich diktátu,

s tým rozdielom, že títo ľudia neriadia pieskovisko, ale štát.“

A táto zášť nepozná hranice, preto je skoro jedno, či človek sedí v Bratislave, Prahe alebo kdekoľvek inde, podhubie je všade identické:

• Z oponenta sa stáva úhlavný nepriateľ, ktorého netreba poraziť v diskusii, ale len politicky zlikvidovať … a to všetkými možnými prostriedkami, dostupnými, aj „nedostupnými“ … ☹
• Zákony sa ohýbajú za pochodu podľa toho, komu práve „treba“ pristrihnúť perie.
• Skutočné problémy ľudí idú na druhú, alebo aj tretiu koľaj, prioritou je momentálne len osobná vendeta.

Susedská lekcia z cynizmu: Zloba hovorí rovnakým jazykom.

Sledovať tento vývoj je nesmierne vyčerpávajúce … pretože to ukazuje desivú pravdu: politická nekultúra a zákulisné hry nie už sú len akousi ojedinelou lokálnou chybou v systéme, ale je to už nový štandard … spoločenský vývoj sa otočil o 180 stupňov a prakticky sa vracia späť … ☹

Susedné Česko nám dalo jasný dôkaz, že geopolitické hranice môžu byť len čiary na mape, no ľudská závisť, túžba po moci a čistá zlomyseľnosť hovoria všade rovnakým jazykom ☹

Zostáva už len otázka, kedy táto všadeprítomná zloba narazí na dno, alebo či sme ho už náhodou dávno neprebili … no, to asi nie … ľudská zloba je totiž nekonečná … a teda aj nevyčerpateľná … ☹

* rozhodne tu neplatí ústredná myšlienka Ježišovho učenia, ktoré jasne hovorí „Čo nechceš aby robili tebe, nerob ani ty druhým“ … čo znamená, že títo ľudia sa protivia Bohu, za čo ale skôr či neskôr zaplatia draho …