karol

Súčasný svet nám neustále predkladá samé falošné idoly … ľudí, ktorí dosiahli obrovské materiálne bohatstvo, celosvetovú slávu a uznanie … a prezentuje nám ich ako vzory úspešného života.

Jedným z takýchto príkladov je aj írska speváčka Enya … ktorá ale žije uzatvorená vo svojom luxusnom zámku za 4 milióny eur, obklopená mačkami, bez rodiny, bez partnera a aj bez detí …

Tzv. moderná – ale len morálne pomýlená spoločnosť tento jej životný štýl obhajuje ako jej vlastnú – „slobodnú voľbu“ … či len akúsi „daň za umenie“ … no ak sa ale na vec pozrieme cez optiku jedinej, nemennej Pravdy, vidíme ale niečo celkom iné –  vnútornú izoláciu a aj duchovnú prázdnotu.

Talent spadnutý z neba nie je zásluha

Mnoho ľudí si pletie mimoriadny dar s osobnou múdrosťou … Enya dostala do vienka obrovský hudobný talent … čo je ale len jej genetická predispozícia a teda len Boží dar, nie je to jej vlastná – a teda skutočná zásluha.

Veď skutočná múdrosť človeku nespadne sama od seba z neba len preto, že vie skladať pekné melódie … múdrosť sa rodí z aktívneho hľadania Pravdy a z pokory pred vyšším zákonom … z ochoty podriadiť svoje ego niečomu, čo nás presahuje.

Nič z toho ale v živote človeka, ktorý sa dobrovoľne odstrihol od sveta a teda aj od iných ľudí, nenájdeme.

Otroci rodinného prostredia

Človek nedokáže odovzdať to, čo sám nemá … Enyini rodičia neboli žiadni hľadači Pravdy, ale len obyčajní muzikanti, ktorí žili bežným, svetským životom, zameraným na zábavu a teda len na pominuteľný úspech.

Malá Enya preto vo svojej rodine nemala po kom pobrať skutočnú duchovnú múdrosť … nedostala žiadny pevný morálny kompas, ale len tzv. hudobné remeslo.

Namiesto toho, aby v dospelosti toto rodové zaťaženie preťala a začala hľadať skutočný zmysel bytia, nechala sa len pasívne unášať prúdom … povýšila hudbu a vlastnú kariéru na svoje božstvo … stala sa len produktom lacnej výchovy … a teda aj prostredia, z ktorého vzišla.

Útek zo zápasu o skutočný život

Skutočný charakter a duchovná zrelosť človeka sa neformujú v sterilnom prostredí luxusného zámku, kde jej asistenti a manažéri iba pritakávajú, lebo dostávajú peniaze z jej rúk … ale formujú sa v reálnom svete – v zápase o vzťahy, v prinášaní obetí pre druhých, v znášaní ťažkostí, ktoré prináša rodinný život a hlavne výchova detí … nie v zameraní sa len na seba … v uzavretí sa do seba …

Život v samote – vo svojej bubline teda nie je prejavom sily … a teda ani múdrosti … ale je to len útek pred životnými skúškami a pred hlbokou láskou, ktorá vždy vyžaduje sebazaprenie. Bez ochoty prinášať obete a bez pokory pred objektívnym morálnym poriadkom zostáva človek len väzňom svojich vlastných strachov a svojho pohodlia.

Milióny eur a teda aj milióny predaných albumov nedokážu zakryť fakt, že bez ukotvenia v jedinej Pravde zostáva človek len nešťastníkom žijúcim vo svete ilúzií *

Súčasná doba nám tlieska, keď nasledujeme len akési svoje vnútorné nastavenie – keď sme tzv. „sami sebou“ ☹ … no pravda je taká, že ak nesmeruje k Bohu, vedie len do slepej uličky osamelosti … a do závislosti od jednoduchých, pohodlných riešení … a teda v ústrety samote a smrti ☹

* Jej hudba je plná nízkych tónov a aj texty odrážajú jej dosť temné vnútro, samotu a pod. a ak sa na jej tvorbu pozrieme podrobne, zistíme, že táto temnota a melanchólia sú jej skutočným základom:

1. Temný spevácky register (Mezzosoprán až Kontralt)

Enya má prirodzene hlboký, nízky a zamatový hlas a keď v štúdiu vrství stovky svojich vlastných vokálov cez seba (technika takzvaného „vokálneho múru“), tak ako základ používa práve tieto hutné, nízke basové registre … a výsledkom nie je veselý, jasný pop, ale ťažký, obradný a často až taký pochmúrny zvuk, ktorý pripomína atmosféru prázdnych chrámov alebo dokonca až hrobiek ☹

2. Skladba Boadicea: Čistá úzkosť a temnota

Najlepším dôkazom jej temného vnútra je skladba Boadicea. Ide o čisto vokálnu pieseň postavenú na temnom, opakujúcom sa motíve … neobsahuje žiadne svetlo a je taká ponurá a znepokojujúca, že si ju svetoví filmári opakovane vyberajú ako podmaz pre horory, thrillery alebo scény plné apokalypsy a beznádeje.

3. Texty ako zrkadlo izolácie a straty

Hoci navonok jej piesne pôsobia esteticky, ich obsah je často plný smútku, lúčenia a vnútornej osamelosti:

• Melanchólia a pominuteľnosť: Texty sa neustále vracajú k tomu, že všetko pekné končí, čas neúprosne uteká a človek zostáva sám so svojimi tieňmi.
• Nedostatok ľudského tepla: V jej piesňach takmer úplne absentuje reálna ľudská blízkosť. Nespieva o objatí, o láske medzi mužom a ženou … a ani o teple domova … ale len o chladnom vetre, hviezdach, osamele stojacich stromoch a hlbokej vode … je to prosto svet bez ľudí, je to jej svet … ☹

4. Hudba ako únik z vlastnej bubliny

Tento nízkotónový, uzavretý štýl hudby dokonale odráža jej skutočné vnútro. Človek, ktorý žije sám v obrovskom kamennom zámku za vysokými múrmi, prirodzene nekomponuje veselé a energické melódie, ale jej hudba je hlboko melancholická, pretože je verným obrazom človeka, ktorý si okolo seba vytvoril nepriedušnú bublinu a cez hlboké tóny len vyjadruje svoje hlboké vnútorné vákuum … ☹

Tento rozbor len potvrdzuje, že za fasádou jej úspechu sa v jej hudbe skrýva hlboký chlad, samota a vnútorná temnota, ktorú nedokáže prekryť žiadna svetská sláva.

P.S. Enyu tu síce trochu kritizujem, ale to neznamená že ju nechápem, nevážim a teda ani nepočúvam jej hudbu, práve naopak … pri jej počúvaní a rozmýšľaním nad ňou, nad jej životom som sa dopracoval až k týmto záverom … ja len hľadám to, čo je správne … a to prakticky za každú cenu … čo je ale na Slovensku bežne považované „tak trochu“ za nenormálne ☹