karol

… alebo daň za bohémske noci: Keď tvár už nedokáže klamať.

Včera som po dlhšej dobe sledoval Štefana Skrúcaného na obrazovke a zostal som tak trochu v šoku. Nielen preto že dosť zostarol – a to je len o rok starší odo mňa … ale aj preto, ako zostarol.

Povedzme to na rovinu: niekdajší fešák dnes vyzerá „tak trochu“ ako taký starý pijan.

Rétorika verzus realita

Rozprával múdro, ako vždy, je inteligentný – čo sa mu nedá uprieť … vie narábať so slovami, vie zaujať, v tom bol vždy majster, preto vo všetkom o čom hovoril som s ním mohol jedine súhlasiť … jedna „chybička sa ale predsa len vlúdila“ … medzi rečou, s nefalšovanou nostalgiou v hlase, zaspomínal na to, ako kedysi, počas ich najväčšej slávy nasávali alkohol.

V tom momente z neho tak trochu spadla maska vyrovnaného otca rodiny a znovu sa ukázal ten starý bohém, ktorý tie divoké časy stále miluje, hoci ho takmer zničili ☹

Život na dlh

Deväťdesiate roky boli pre túto partiu jeden nekonečný žúr. Kým Skrúcaný tie dekády hýrenia fyzicky prežil, jeho najbližší kolegovia také šťastie nemali … Jaro Filip, Stano Radič či Stano Gurka – tí všetci sú už pod zemou. Upálili sa v tempe, ktoré sa nedalo vydržať, takže Števo Skrúcaný zostal už len ako taký posledný mohykán, ktorý nám dnes z obrazovky nastavuje kruté – ale zato pravdivé zrkadlo tej éry.

Vizitka, ktorú neschová žiaden mejkap

Realita v HD rozlíšení nepustí … vidíme človeka, ktorého vizáž je nenávratne poznačená liehom. Ten typický opuch, zaliaty pohľad, biele vlasy a unavená pleť nie sú len prirodzené vrásky šesťdesiatnika … je to daň za tzv. bohémsky život, ktorú on teraz spláca v priamom prenose … takže už žiadny vtip a ani múdre reči neschovajú fakt, že jeho telo si každý jeden pohárik „dobre“ zapamätalo.

Neskorá brzda

Je fajn, že s príchodom malej dcéry konečne pribrzdil. Pud sebazáchovy zafungoval v hodine dvanástej … ale počúvať ho, ako s úsmevom spomína na „nasávanie“, kým jeho kamaráti sú už roky na cintoríne, vyvoláva mráz na chrbte. Skrúcaný je dnes živým mementom toho, ako sa to nemá robiť … a aj zrkadlo mu každé ráno pripomenie, že tú hru s časom a alkoholom už dávno prehral.

Čo z toho celého vyplýva? Že alkohol nie je cesta … jedine ak tak do hrobu ☹

A jedna poznámka na záver: alkohol je chemicky vlastne etanol, čo znamená že:

·  Bunkový jed (cytotoxín): priamo poškodzuje DNA v bunkách – ich štruktúry.

·  Karcinogén 1. skupiny: Podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) patrí alkohol do rovnakej skupiny rizika ako arzén, plutónium, azbest či formaldehyd, preto neexistuje žiadna „bezpečná“ dávka z hľadiska rakoviny.

·  Poškodenie DNA: Pri rozklade etanolu v tele vzniká acetaldehyd, ktorý je vyslovene toxický. Spôsobuje zlomy v DNA a bráni bunkám tieto chyby opravovať, takže keď sa takto zmutovaná bunka začne nekontrolovane množiť, vzniká nádor. · 

·  Zmena osobnosti: Alkohol je okrem iného aj neurotoxín, preto dlhodobé pitie poškodzuje čelný lalok mozgu, ktorý zodpovedá za sebaovládanie, morálny kompas a aj rozhodovanie, čo vedie k strate súdnosti a teda aj k rozkladu osobnosti človeka … a teda ho postupne zbavuje jeho svojprávnosti … takže „na zdravie“ ☹