karol

Svet bez hraníc: Zdvojnásobili by sme globálne HDP alebo si pritom zničili vlastné ekonomiky?

Predstavte si svet, v ktorom by neexistovali pasy, víza ani kvóty … svet, kde by sa človek narodený v malej africkej dedine mohol slobodne zbaliť a odísť pracovať do nemeckej automobilky alebo do Silicon Valley.

Pre mnohých utópia, pre iných nočná mora. Čo by sa však stalo, ak by sme skutočne zo dňa na deň odstránili všetky migračné obmedzenia?

Ekonómovia na túto otázku hľadajú odpoveď už roky a ich zistenia sú fascinujúce, ale aj poriadne desivé ☹

Bilióny dolárov ležiace na chodníku

Začnime tou pozitívnou a prekvapujúcou časťou. V roku 2011 zverejnil ekonóm Michael Clemens prelomovú štúdiu, ktorá dodnes šokuje laickú verejnosť … tvrdí v nej, že migračné bariéry sú najväčšou ekonomickou bariérou na svete, takže ak by sme ich úplne odstránili, celosvetové HDP by sa mohlo zdvojnásobiť.

Ako je to možné? Logika za týmto tvrdením je v podstate jednoduchá:

• Presun k vyššej produktivite: Pracovník z rozvojovej krajiny sa po presune do vyspelej krajiny stáva okamžite x – násobne produktívnejším vďaka lepšej infraštruktúre, technológiám a inštitúciám.

• Efektívna alokácia talentov: Trh práce dokáže spojiť správnych ľudí so správnymi pracovnými miestami bez ohľadu na to, kde sa narodili.

• Riešenie demografickej krízy: Mladá pracovná sila z rozvojového sveta by zaplnila prázdne miesta v starnúcich ekonomikách Západu.

Podľa matematických modelov by sme takto vytvorili obrovské bohatstvo, ktoré by teoreticky mohlo vymazať extrémnu chudobu z povrchu zemského … lenže matematika v počítači často zabúda na ľudský faktor … veď ako už kedysi dávno povedal jeden z najväčších – „samozrejme“ ruských ničiteľov Jozef Vissarionovič Stalin … syn obuvníka : „Sú ľudia … sú problémy … nie sú ľudia, nie sú problémy“ … ☹

Keď teória narazí na realitu: Prečo by to bol kolaps?

Utopický scenár o zdvojnásobení svetového bohatstva má obrovské trhliny. Ak by sme totiž hranice otvorili nekontrolovateľne, svet by čelil šoku, na ktorý nie je pripravený.

1. Kolaps infraštruktúry a verejných služieb

Predstavme si, že by sa do nášho mesta v priebehu pár mesiacov prisťahovali státisíce nových obyvateľov. Čo by sa stalo? Školy by nemali kam dávať deti, v nemocniciach by sa čakalo mesiace a ceny prenájmov by vyleteli do astronomických výšin, pretože žiadna vyspelá krajina nedokáže zo dňa na deň nafúknuť svoje kapacity.

2. Tlak na mzdy a sociálny zmier

Hoci ekonómovia radi hovoria o celkovom raste bohatstva, diabol sa skrýva v detailoch. Prílev miliónov nových pracovníkov by logicky vytvoril obrovskú konkurenciu na trhu práce … a dôsledkom by mohol byť tlak na znižovanie miezd u ľudí s nižšou kvalifikáciou, čo by ešte viac prehĺbilo priepasť medzi bohatými a chudobnými priamo vo vnútri vyspelých štátov.

3. Odliv mozgov z chudobných krajín (Brain Drain)

Pre rozvojový svet by to bola hotová katastrofa. Predstavme si, že by z chudobnej africkej či ázijskej krajiny odišli všetci lekári, inžinieri a učitelia za lepším zárobkom na Západ … tieto krajiny by stratili akúkoľvek šancu na vlastný rozvoj a upadli by do ešte hlbšej špirály chudoby a závislosti.

4. Import nízkej produktivity

Toto je argument, na ktorý upozorňujú ekonómovia z Harvardu. Bohaté krajiny sú bohaté preto, lebo majú funkčné inštitúcie, vymožiteľnosť práva a vysokú mieru vzájomnej dôvery medzi ľuďmi. Ak by sa do takejto krajiny nekontrolovateľne vovalili stovky miliónov ľudí z oblastí s nefunkčnými inštitúciami a vysokou korupciou, hrozí, že by tieto inštitúcie jednoducho skolabovali. Bohaté krajiny by tak nielenže nepomohli novoprichádzajúcim, ale sami by schudobneli.

Zlatá stredná cesta: Evolúcia, nie revolúcia

Diskusia o otvorení hraníc nám ukazuje dôležitú vec. Súčasný systém migračných kvót a nekonečnej byrokracie je z ekonomického hľadiska neefektívny a brzdí svetový rast … avšak odpoveďou nie je ani extrém v podobe okamžitého zrušenia všetkých pravidiel.

Väčšina pragmatických ekonómov preto nevolá po „otvorených hraniciach“, ale po výraznom zjednodušení a spružnení legálnej migrácie.

Svet totiž potrebuje pravidlá, ktoré umožnia ľuďom presúvať sa za lepším životom a prácou, ale v tempe, ktoré spoločnosť a infraštruktúra dokážu zvládnuť, pretože „prachy naozaj nie sú všetko“ … 🤷‍♀️