karol

Alebo prečo niektorí nedokážu prijať kritiku moci

„Som zlý človek, preto nenávidím veľmi dobrého človeka Fica.“

Takto zjednodušene vnímajú realitu niektorí jeho sympatizanti, preto sa aj moja včerajšia kritika v ich očiach automaticky zmenila len na akúsi moju nenávisť … a dokonca minimálne jeden si dal aj tú námahu, že napísal k tomu aj antiblog.

O čo tu teda ide?

Kto vyrastal v prostredí, kde neexistoval skutočný rešpekt a kde rodičia boli bohovia, tam sa pravda ohýbala v ich prospech, preto si takýto človek ten „svoj“ svet nesie v sebe aj ďalej … v jeho svete je „normálny“ ten, kto má moc … takže ten „nenormálny“ je ten, kto ju spochybňuje podobne, ako sa to deje aj v Rusku ☹

Infantilita v dospelom tele

Zle vychovaný človek nikdy nedospel, ale jeho detskosť sa len presunula do fyzicky dospelého veku. Psychológia to nazýva infantilita – nezrelosť, ktorá sa prejavuje egocentrizmom: svet sa točí len okolo mňa, takže len tie moje názory sú tie jediné možne správne, takže iný pohľad, hlavne ten kritický sa mi preto javia len ako útok akéhosi „veľmi zlého“ človeka – viď Trumpovi, Putinovi, Ficovi a pod. ☹

Takýto človek nedokáže prijať inakosť … a v prvom rade ani kritiku nie … a to nie preto že by nemohla byť pravdivá – ale len preto, že ju on nedokáže „stráviť“ rovnako, ako ju nedokáže stráviť ani ten „náš“ Fico, jeho kamarát Putin a im podobní ázijskí Kimovia, Čchinovia a pod. … ☹

Odkiaľ sa to berie?

Veľká časť odpovede leží v minulosti … štyridsať rokov totality nevytváralo zrelých ľudí, ale len tých poslušných … neviedlo k pravde, ale len k prispôsobeniu sa tým mocným … neviedlo k zodpovednosti, ale len k strachu … v prvom rade ani v rodinách nešlo o skutočnú výchovu … veď ak bolo dieťa oblečené, obuté a najedené, tak sme mu už „dali všetko“ – pritom ale jeho duša, jeho vnútorný svet nikoho nezaujímal , pretože „v totalitách je to tak“ ☹ … dieťa tam nedostalo to najdôležitejšie: rešpekt, pochopenie a priestor vyrásť v samostatnú osobnosť.

Prečo kritika bolí

Preto dnes mnohí nedokážu pochopiť ani prijať kritiku moci a automaticky ju vnímajú len ako útok … len ako nenávisť … len ako niečo „zlé“.

Ich vnútorný svet totiž pozná len dve polohy: poslušnosť alebo konflikt … a tak z ich pohľadu chyba nikdy nemôže byť „tam hore“, vždy musí byť „v niekom inom“.

Záver

Práve preto sa na Slovensku tak často stáva, že tu pravda pôsobí len ako akási provokácia … ako prejav nenávisti, ale to len preto, že naráža na takých ľudí, ktorí sa ju nikdy nenaučili uniesť … preto je v totalitách Pravda a teda aj kritika vždy to najväčšie zlo ☹