karol

Prečo sa fašizmus zrodil práve v Taliansku … a prečo je mafia historicky spätá so Sicíliou sa zvyčajne vysvetľuje chudobou, chaosom po vojne či slabosťou štátu. To všetko ale opisuje len následky … pod nimi ale leží hlbšia príčina, o ktorej sa hovorí menej: ide o dlhodobé dedičstvo moci založenej na násilí … stelesnené bývalou Rímskou ríšou.

Staroveký Rím nebol len kolískou práva, ale aj pohanským impériom postaveným na masovom otrokárstve, na dobyvačných vojnách a na hierarchii, v ktorej mal silnejší vždy pravdu. Právo tu nechránilo človeka ako takého – ale len víťaza. Slabší nemal právo sa dožadovať ničoho,  musel sa len prispôsobiť … alebo zomrieť ☹

V Ríme v čase jeho najväčšieho rozmachu žilo až 1 milión ľudí … prvýkrát toľko na svete … z čoho 40% bolo otrokov, s ktorými si ich majitelia mohli robiť čo chceli … a aj robili … a to hlavne s otrokyňami … a „samozrejme“ s tými mladými. Tieto čísla teda znamenali, že na troch Rimanov pripadali až dvaja otroci … ☹

Takýto model zanecháva mentálnu stopu, ktorá prežíva celé stáročia: rešpekt k autorite namiesto k pravidlám, obdiv k sile – k násiliu namiesto k zodpovednosti … a ochotu vymeniť slobodu za tzv. “poriadok“.

Fašizmus v Taliansku preto nevznikol len akousi historickou náhodou. Mussolini vedome nadväzoval na rímsku symboliku a na mýtus o jej veľkosti. Neponúkal lepší štát, ale len tvrdšiu ruku. A v krajine, kde bola demokratická skúsenosť plytká a štát dlhodobo fungoval chaoticky to mnohí vnímali ako riešenie. Demokracia tu pôsobila ako slabosť, ale autorita ako záchrana.

Sicílska mafia preto vznikla z rovnakej pseudologiky, ale len v menšom meradle. Tam, kde štát nechránil slabých a právo bolo vzdialené alebo skorumpované, vznikol paralelný systém. Ochrana výmenou za poslušnosť, pomsta – vendetta ako spravodlivosť, poriadok udržiavaný strachom a násilná smrť ako ten najbežnejší trest. Toto všetko sa tam nedialo preto, že by sa tam ľudia rodili horší než inde, ale preto, že násilie bolo pre takýchto ľudí  zrozumiteľnejšie a teda aj prijateľnejšie než zákon.

Rozdiel medzi fašizmom a mafiou teda nebol v ich podstate, ale len v ich rozsahu. Fašizmus je mafia so štátnou mocou a ideológiou … a Mafia je fašizmus, ale len „bez zástavy“. Obe stoja na tom istom základe: že sila má prednosť pred právom, čo je zase len ten “náš starý známy zákon džungle“ ☹

Taliansko sa so svojím rímskym dedičstvom nikdy hlboko nevyrovnalo. Zostalo zdrojom pýchy a nie kritickej sebareflexie. A tam, kde sa minulosť nekritizuje, tam sa vracia – a to stále v nových a nových formách.

Fašizmus ani mafia nie sú genetickým osudom, sú len dôsledkom pseudokultúry, ktorá sa príliš dlho spoliehala na strach ako na nástroj poriadku. A tam kde sa spoločnosť nenaučí, že moc má svoje hranice … a že dôstojnosť jednotlivca je nadradená sile, tam sa autoritárstvo objaví znovu a znovu … a to raz v uniforme štátu … a inokedy v obleku miestneho bossa … a v takom Rusku aj aj … ☹