karol

Existujú krajiny, ktoré si svoje bohatstvo vytvárajú vlastnou námahou, svojim úsilím … a teda svojou hlavou a svojimi rukami … a potom existujú také krajiny, ktoré ho len jednoducho vyťahujú zo zeme … bez práce, bez námahy, bez rozvíjania svojich schopností … a teda sa takpovediac len tak „vezú zadarmo“ …

Rozdiel medzi nimi nie je len ekonomický, ale hlavne civilizačný. Otázka aké by bolo Rusko bez príjmov z exportu ropy, plynu a nerastných surovín preto nie je len hypotetickou hrou – ale je to sonda do samotnej podstaty jeho moci.

Renta namiesto práce

Surovinová renta je zvláštny druh príjmu. Nevzniká z kreativity, ani zo vzdelania, ani z nových objavov, nových technológií, spolupráce, dôvery a ani z kvality medziľudských vzťahov. Vzniká z geológie a náhody … alebo inak povedané je „od Boha“. Štát ktorý z nej žije si zvykne, že nemusí počúvať občana – stačí mu ho len „kŕmiť ho lyžičkou“ … a má od neho pokoj ☹

Bez ropy a plynu by Rusko nebolo „energetickou veľmocou“, ale len rozsiahlym – pusto – prázdnym priestorom s nízkou produktivitou, slabou infraštruktúrou a chronickým nedostatkom kapitálu. Zrazu by sa ukázalo, že veľkosť na mape nemusí znamenať nič, že nemôže  nahradiť kvalitu spoločnosti.

Keď štát nepotrebuje občana

Ropa a plyn robia jednu zásadnú vec: oddeľujú moc od ľudí. Štát, ktorý nežije z daní, ale z exportu surovín, nemusí s občanom viesť dialóg. Nemusí ho presviedčať a ani mu nič vysvetľovať … a teda ani ho rešpektovať … stačí mu ho len ovládať, alebo ho „len“ potláčať.

Bez surovinovej renty by ruský štát musel vyberať dane. A dane znamenajú otázky, zodpovednosť, znamenajú potrebu legitimity. Autokratický model, aký dnes poznáme v Rusku by bez tohto finančného kyslíka jednoducho skolaboval … alebo by sa musel urýchlene pretransformovať na niečo celkom iné … a to zrejme na demokraciu … ach, ach, „hrôza na to čo len pomyslieť“ ☹

Impérium ako náhrada identity

Ruská agresivita navonok nie je prejavom sily, ale len náhradou za vnútorné prázdno, za jeho vnútorný deficit. Keď Rusko nedokáže ponúknuť občanom dôstojný život, zmysel a ani životnú perspektívu, ponúkne im len mýtus … veď ten je „zadarmo“ … o jeho veľkosti, o jeho obkľúčení akýmisi zlými silami … a potom ešte o akomsi jeho „historickom poslaní“ … o šírení komunizmu – kedysi … a momentálne o „oslobodení Ukrajiny od akýchsi zlých nacistov“☹

Surovinové bohatstvo tento mýtus financuje. Platí armádu, propagandu a aj lojalitu elít. Bez neho by sa toto imperiálne gesto stalo len prázdnym divadlom bez kulís. Rusko by nemalo zdroje na vojny, na vydieranie a ani na kupovanie si vplyvu v zahraničí. Ostala by mu len jeho vlastná realita … alebo inak povedané „len jeho holý zadok“ … a ihneď by sa ukázalo, že „cár je nahý“ … ☹

Svet bez ruského vydierania

Bez ropy a plynu by Rusko nebolo nepostrádateľným dodávateľom a teda ani žiadnym geopolitickým strašiakom. Nemohlo by používať energiu ako zbraň a teda ani si vynucovať rešpekt strachom. Muselo by ponúknuť niečo celkom iné: a to spoluprácu, obchod, kultúru … čiže niečo čo je skutočne zmysluplné …

Lenže práve to sú oblasti, v ktorých sa nedá vládnuť zhora, tam totiž funguje len dôvera a rovnocennosť … a pre krajinu vychovanú v hierarchii a podriadenosti by to bola bolestivá zmena.

Kliatba bohatstva

Paradoxne, absencia surovín by mohla byť pre ruskú spoločnosť oslobodzujúca … zobrala by elitám nástroj, ktorým si kupujú moc … a prinútila by štát obrátiť sa k jeho vlastným občanom, takže menej impéria by tam znamenalo aj viac šancí na normálnosť.

Nie je to isté, ale je to možné že Rusko bez ropy a plynu by bolo chudobnejšie – ale zároveň ľudskejšie, menej nebezpečné pre svet a menej toxické pre jeho vlastných občanov.

Záver

Rusko dnes nie je tým čím je preto, že má ropu a plyn … je tým, čím je pretože sa na ne spolieha namiesto práce na sebe samom. Kým bude bohatstvo vyťahovať zo zeme, nebude ho musieť budovať medzi ľuďmi. A práve v tom spočíva jeho najhlbší problém – nie geopolitický, ale ten morálny.