karol

Nemecko bolo roky symbolom otvorenosti. Milióny ľudí z rôznych častí sveta tu hľadali nový život, bezpečie, ekonomickú stabilitu – a krajina im otvorila dvere. Lenže dnes, po rokoch integrácie, dotácií, kurzov, dávok a sociálnych programov, sa čoraz častejšie ukazuje aj odvrátená tvár tejto pohostinnosti. A tou je agresivita, výhražky a násilie voči samotným úradníkom, ktorí systém udržiavajú v chode.

V meste Gera čelili pracovníci úradu práce hrozbám typu: „Zabijeme ťa“ alebo „Zapálime budovu.“ Pri niektorých incidentoch už nestačila ani ochranka, musela zasahovať polícia. Útoky prichádzajú od jednotlivcov, ktorí nedostali dávky, alebo sa im zdali príliš nízke. A podľa informácií z nemeckého Focusu či českého Forum 24 ide najmä o migrantov.

Tu už nejde o kultúrne nedorozumenie ani o „ťažkú životnú situáciu“. Toto je neprijateľné správanie, ktoré by si v cudzej krajine nemal dovoliť nikto – obzvlášť nie človek, ktorému daná krajina poskytla strechu nad hlavou a podporu z daní svojich vlastných občanov.

Je fér povedať, že nie všetci migranti sú takí. Mnohí pracujú, snažia sa, rešpektujú pravidlá. Ale rovnako je fér konečne prestať zatvárať oči pred tým, že časť z nich prichádza s postojmi, ktoré sú nezlučiteľné s fungovaním otvorenej spoločnosti. Prichádzajú z krajín, kde autorita znamená hrubú silu, kde neexistuje rešpekt k inštitúciám a kde sa zákon obchádza alebo kupuje. A tieto vzorce si – vedome či nevedome – nesú so sebou.

Nemecko (a nielen ono, ale napr. aj také Švédsko) sa tak stáva terčom kultúrneho stretu, na ktorý nebolo pripravené. Politická korektnosť brzdí pomenovanie vecí pravým menom. Úradníci sú v prvej línii – často bez ochrany. A verejnosť si začína klásť otázku: Kto tu vlastne koho ohrozuje?

Nie je rasistické pýtať sa, koho si ako spoločnosť púšťame dnu. Nie je extrémistické žiadať, aby sa pomoc neobracala proti tým, ktorí ju poskytujú. Nie je „nenávistné“ kritizovať, keď sa dobrota stretáva s päsťou … aby neplatilo to staré že pre dobrotu na žobrotu ☹