karol

Jednoduchý človek si nosí v sebe množstvo nevyriešených a nepomenovaných problémov, ktoré na neho preniesli zlou výchovou jeho rodičia….hlavne strach, ktorý obyčajní rodičia používajú ako pracovnú metódu aby dieťa oslabili a mohli ho ovládať podľa svojich prízemných, často pomýlených predstáv.

Obyčajní rodičia nemajú poňatie o výchove, pretože neurobili nič preto, aby sa naučili ako sa stať skutočnými rodičmi. Dobrý rodič sa nerodí, ale musí sa to naučiť….od koho sa to ale učili obyčajní rodičia? Zase len od svojich rodičov, ktorí sa tiež nič nenaučili o výchove….takto sa závažné výchovné chyby prenášajú z pokolenia na pokolenie a nie nadarmo sa hovorí, že ľudstvo je nepoučiteľné…. že dejiny ľudstva sa opakujú…

Na to aby sa človek mohol naučiť jazdiť autom si musí urobiť vodičák …. na to aby na seba zobral zodpovednosť za zrod nového človeka nepotrebuje nič ….akoby výchova dieťaťa bola tou najsamozrejmejšou záležitosťou. Čím menej toho obyčajný človek vie, čím je na to menej  pripravený, tým viac sa hrnie do plodenia detí.

Bežní rodičia si v sebe nosia vážne nevyriešené problémy, takže povyšujú svoje potreby nad potreby dieťaťa…. a teda aj pri výchove sa snažia v prvom rade si udržať akú – takú vlastnú vnútornú rovnováhu….obyčajne opäť cestou najmenšieho odporu….napr. aj tým, že odoberajú – kradnú energiu tým najslabším, tým úplne bezbranným a celkom závislím….svojim deťom…..tým že ich nútia prispôsobovať sa im, neustále sa nad nich povyšujú, neustále ich kritizujú, často aj ponižujú, znevažujú alebo zosmiešňujú…..zodpovednosť za všetko zlé zvaľujú zásadne na ne, správajú sa k nim ako k svojmu majetku, jednajú z pozície sily … rodičia sú vždy tí najmúdrejší, nikdy sa nemýlia a vždy majú pravdu, hrajú sa na bohov….takže za všetko zlé zodpovedajú tí najslabší, tí ktorí sú na nich CELKOM ZÁVISLÍ, tí ktorí sa nedokážu brániť…nevinné deti.

Obyčajní – needukovaní rodičia svoju neschopnosť motivovať deti nahrádzajú primitívnym nátlakom – rozkazy, zákazy, príkazy, tresty, krik, zastrašovanie, ponižovanie, citové vydieranie a pod.

Len šialený rodič si dovolí vztiahnuť ruku na dieťa, spôsobovať mu fyzickú alebo psychickú bolesť….. znamená to útočiť priamo na Boha, pretože deti a zvieratá sú priami nositeľmi Boha….podobne aj stromy a rastliny – Príroda. Je to prejav slabosti, pomýlenosti, úbohosti a bezmocnosti….nejde tu o žiadnu výchovu ale len o vybitie si zlosti na úkor toho najslabšieho….. takéto konanie zanecháva potom celoživotné stopy na psychike dieťaťa.

Rodičia nedokážu dať svojim deťom viac než čo sami dostali, čo sami majú….obyčajne len minimum, cca 30% zo skutočných potrieb každého dieťaťa. Je to preto, lebo sami sa nič nové nenaučili, nič si o výchove ani len neprečítali, sú needukovaní ale presvedčení že im dali “všetko” …. a teda majú právo od nich očakávať úctu a lásku….. a aj nejaké zaopatrenie.

Obyčajní rodičia sú ľahostajní voči potrebám dieťaťa, okrem tých najzákladnejších (jedlo, ošatenie, spánok apod.), pretože ich sami nezažili, nič o nich nevedia, nevedia že vôbec existujú. . Keďže všetko je ale inak a pravda skôr či neskôr zvíťazí, všetko čo rodič do dieťaťa vložil – aj dobré aj zlé sa mu raz stonásobne vráti …. a to vtedy, keď na to bude namenej pripravený, najmenej to bude čakať a najviac ho to postihne, bude to vtedy, keď zostarne, keď bude čoraz slabší, chorý, chudobný a osamelý.

Bežného človeka rodičia v detstve neustále obmedzovali, takže z neho vyrástol obmedzený človek. Kognitívne (poznávacie) schopnosti zostali nerozvinuté, schopnosť jasne a správne myslieť, v ktorej sú obsiahnuté schopnosti sledovať líniu uvažovania, chápať pojmy a samostatne skúmať sa nerozvinula.