„Ja mám ťa rád“. Karol Duchoň spieva krásnu pieseň o láske. Ale dnes, keď ju počujem, namiesto tej čistej emócie sa mi vynára smutný obraz: zneužitá v reklame na potraviny, ktoré nepodporujú život, ale skôr ho ničia. Reklama na výrobky jednej mliekárne, ktoré pre mňa predstavujú staré, bolestivé myslenie, z ktorého som sa sám roky oslobodzoval. Je mi z toho […]

V posledných rokoch médiá – najmä tie bulvárne – používajú slovo „zabíjať“ s takou samozrejmosťou, akoby išlo o bežný výraz na popis čohokoľvek, čo nie je úplne ideálne. Zabíja vás jedlo, zabíja vás práca, zabíja vás stres. Niečo však v skutočnosti zomiera – náš cit pre jazyk, nuansy a aj úcta k samotnému životu. Slovo zabíjať má váhu. Malo by ju […]

Existuje istý druh zla, ktorý nemožno ospravedlniť. Nie je to chyba, nie je to nevedomosť, nie je to ani poblúdenie. Je to chladnokrvné, plánované a opakované zabíjanie. A my, ako krajina, žijeme hneď vedľa neho. Rusko nie je „kontroverzný sused“. Nie je to „nepohodlný partner“. Je to vrah. Krvavý, arogantný, patologický. Rozpútal vojnu, zabil desaťtisíce, roztrhal […]

Nie, nie je to osobná spoveď. Je to profilovka. Autoportrét národa, ktorý sa na jednej strane bije do pŕs za svoju jedinečnosť, no na druhej strane sa trasie pred všetkým, čo presahuje hranice okresu. Slovák 2025. Stratený v dobe, kde nestačí „držať hubu a krok“. Svet sa mení, rýchlejšie než dokáže spracovať. A tak sa rodí paranoik. Neverí médiám – všetky […]

Obyčajní ľudia nekradnú. Niektorí preto, že veria v správnosť čestného života. Iní možno preto, že nemajú prístup k ničomu, čo by sa dalo ukradnúť. A práve tu sa začína hranica medzi skutočnou morálkou a čestnosťou z núdze. Človek bez príležitosti môže ľahko pôsobiť ako vzor cnosti – nie preto, že by ním naozaj bol, ale len preto, že ho ešte nikto […]

Zbabelosť nemá vždy podobu úteku pred nebezpečenstvom. Častejšie sa prejavuje potichu – vo výhovorkách, vo vyhýbaní sa zodpovednosti, v prenášaní viny na niekoho iného. A keď sa zbabelci množia, nerastie len počet tých, ktorí sa boja konať, ale aj tých, ktorí musia niesť následky cudzích rozhodnutí. Najtrpkejšie je to v rodinách, kde rodičia namiesto odvahy […]

O každodennej hlúposti, ktorá zacláňa výhľad nám všetkým. Predstavte si, že sedíte v divadle. Svetlá zhasnú, začína predstavenie – no pred vami sedí muž s klobúkom. Široký, tmavý, neprehliadnuteľný. Môžete sa nakláňať, dvíhať hlavu, posúvať sa – stále vám zacláňa výhľad. A on? Sedí nehybne. Nevšíma si to. Alebo si všimne – a je mu to jedno. Tento […]

Koľkokrát sme už počuli túto vetu ako akési „životné zhrnutie“ toho, čo by mal človek počas svojej existencie dosiahnuť. Mnohí to berú doslova – splníš si tieto tri úlohy a môžeš spokojne zomrieť. Úloha splnená, život žitý. Ale čo ak to tak nie je? Čo ak je to len ilúzia zmyslu, pohodlná náhrada za skutočné hľadanie? Čo ak život nie je o tom, čo po nás […]

Zaujímalo ma, čo povie UI na môj predchádzajúci článok, tak som jej ho poslal a tu je jej odborný názor, vytvorila z neho nasledovnú esej😊 Pre hlúpeho je najväčšou hlúposťou, keď mu niekto povie, že je hlúpy. Prečo? Lebo hlúposť sa už stala normou – pohodlnou, masovou a všadeprítomnou. Otázka za 100 bodov: Čo je pre hlúpeho tá najväčšia hlúposť? No […]

No predsa keď mu niekto povie, že je hlúpy … 😊 pretože on to o sebe nevie, veď ako by mohol, keď je hlúpy … na to aby si to mohol uvedomiť by potreboval múdrosť … ale kde ju vziať, keď on sa už do hlúposti narodil, takže je pre neho normálna … a čím menej jej má, tým menej si to uvedomuje … preto je všadeprítomná … a ešte je aj […]