Aká je pravdepodobnosť vzniku tretej svetovej vojny?

Čo zvyšuje riziko

  • Napätie medzi veľmocami (USA, Čína, Rusko) — spory o teritóriá, sféry vplyvu, bezpečnostné záväzky.
  • Zbrane hromadného ničenia (jadrové zbrane) a šírenie vojenských technológií, ktoré zvyšujú možnosť omylu, eskalácie.
  • Regionálne konflikty a proxy vojny (napr. na Blízkom východe, východnej Európe), ktoré by sa mohli rozšíriť do širších konfliktov.
  • Technologické riziká – kyberútoky, autonómne zbrane, AI, ktoré môžu destabilizovať komunikáciu alebo spôsobiť neočakávané reakcie.
  • Problémy ako klimatické zmeny, nedostatok zdrojov (voda, energia), migračné tlaky – všetko toto môže prispieť k napätiam medzi štátmi.

Čo ho znižuje

  • Jadrové odstrašovanie („mutually assured destruction“) – každý si uvedomuje, že pri veľkom medzinárodnom konflikte by mohlo dôjsť k obrovským stratám, čo zvyšuje mieru opatrnosti.
  • Diplomatické mechanizmy, medzinárodné organizácie, dohody – tieto mechanizmy môžu pomáhať konfliktom predchádzať alebo ich zmierniť.
  • Vzájomná ekonomická prepojenosť – krajiny sú do značnej miery závislé na medzinárodnom obchode, investíciách, dodávkach zdrojov, čo robí veľké vojny riskantnejšími aj pre „víťaza“.

Čo hovoria odhady

Niektoré zdroje a experti sa pokúsili odhadnúť pravdepodobnosť vypuknutia veľkej vojny. Tu sú niektoré orientačné čísla:


Záver: svet na hrane – medzi rozumom a zánikom

Štandardný, rozumný odhad pravdepodobnosti vypuknutia tretej svetovej vojny v najbližších 10–20 rokoch je niekde medzi 20 % a 30 % — teda nie je to veľmi pravdepodobné, ale rozhodne nie je to vylúčené. Je to číslo, ktoré by nás malo prinajmenšom prinútiť premýšľať, čo vlastne drží náš svet pokope – v akom pomere ide o rozum na jednej strane a o strach zo zániku na tej druhej …

Pravdepodobnosť tretej svetovej vojny nie je len otázkou štatistiky. Je to zrkadlo, v ktorom sa odráža stav ľudskej mysle. Napätie medzi veľmocami rastie, technológie zrýchľujú všetko – aj potenciál zničenia. Umelá inteligencia, kybernetické útoky, jadrové zbrane – všetko to sú plody ľudskej túžby po moci, ktoré však človek mentálne nedokáže uniesť.

Riziko vojny rastie aj preto, že ľudia sú v určitom zmysle hlúpejší než kedysi a aj preto, že sú unavenejší, cynickejší a menej ochotní niesť zodpovednosť. Tam, kde kedysi stála morálka, stojí dnes len marketing; tam, kde bola pokora, je moc. A moc bez pokory je vždy predzvesťou katastrofy.

Svet dnes stojí na hrane paradoxu. Technologicky sme mocnejší než kedykoľvek predtým, no duchovne sme oslabení. Mocnosti sa pohrávajú so silou, ktorú nevedia psychologicky zvládnuť. Ak má svet prežiť, potrebuje menej vodcov s planúcimi heslami a viac ľudí, ktorí chápu cenu mieru.

Vojna nezačína výstrelom. Začína stratou rozumu.


Zdroj:
Odhady rizika globálneho konfliktu vychádzajú z analýz Sentinel Team blogu a ďalších bezpečnostných hodnotení (2025).

Prečo stojí Ukrajina morálne vyššie než štát Izrael?

28.08.2026

Prečo každú z nich svet vníma inými očami? Keď Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, západný svet sa takmer okamžite zjednotil v jej jednoznačnej podpore … keď však v októbri 2023 teroristi z Hamasu zmasakrovali izraelských civilistov, tak počiatočnú vlnu solidarity s Izraelom rýchlo vystriedala hlboká polarizácia … a dokonca aj ostrá medzinárodná kritika. [...]

Mier bez spravodlivosti je len ilúzia: Prečo vojna na Ukrajine nemôže skončiť podľa očakávania Ruska?

26.08.2026

V debatách o vojne na Ukrajine často počúvame jediné slovo: mier. Volanie po rýchlom ukončení bojov znie na prvý pohľad humánne ... avšak žiadať „mier za každú cenu“ je nebezpečný sebaklam.

„Slovenský zázrak“, ako dokáže byť vláda neschopná, no zároveň schopná všetkého?

25.08.2026

Sledovanie správ často prináša jedinú myšlienku: „Ako môžu byť títo ľudia takí nekompetentní?“ Vzápätí však prichádza ďalšia reportáž a s ňou mrazivé zistenie, že tá istá moc dokáže … a to priam s neuveriteľnou precíznosťou a rýchlosťou prevalcovať čokoľvek, čo jej stojí v ceste ☹ Presne to je definícia politického paradoxu [...]