karol

Invázia hlasov bez zodpovednosti

Umberto Eco už kedysi dávno varoval pred „demokratizáciou idiocie“.

Sociálne siete totiž o.i. odstránili aj prirodzené filtre medzi skutočnou hodnotou a prázdnym hlukom, veď kedysi mal názor krčmového krikľúňa dosah len na niekoľko párov uší pri stole, dnes už ale rozpráva pred miliónmi poslucháčov a to s rovnakou autoritou akú mal kedysi expert … hluk už nepozná hranice a teda už ani žiadnu hanbu ☹

Ľudia s narušeným sebahodnotením hľadajú vonkajšie potvrdenie samých seba, svojej vlastnej hodnoty tým, že sa snažia nahradiť si ju počtom „lajkov“ … keďže prví ľudia v ich živote v tomto zlyhali … práve preto „vypustia z huby“ prakticky čokoľvek čo zaujme ich čitateľov ☹

Takto vzniká osobnosť bez zakotvenia, manipulovateľná a fascinovaná jednoduchými vysvetleniami … čiže typický Slovák, typický volič posttotalitných strán … Smeru, Hlasu, Republiky, SNS a pod. ☹

Totalitné myslenie totiž začína slabým človekom, ktorý túži patriť k niečomu silnejšiemu. Keď sa spojí s hlučným davom, začne sa rodiť kult poslušnosti bez otázok tak, ako kedysi za komunistov … a internet jej dodáva sebavedomie, algoritmy palivo a strach Smer.

Sloboda bez zodpovednosti

Sloboda bez zodpovednosti nie je sloboda — je to len anarchia ega.
Spoločnosť, ktorá neznáša dôsledky vlastných rozhodnutí, volá po vodcovi, ktorý „vďaka svojej genialite zariadi všetko“, takže človek, ktorý sa bojí vlastnej slobody sa snaží preniesť zodpovednosť za seba na neho, na niekoho iného … a na Slovensku je to tak ☹ návyk hľadať tzv. „otca národa“ … alebo inak povedané len vodcu stáda, svojho pastiera je tu ešte normálnejší než inde ☹

Sociálne siete, ktoré by mohli podporiť kritickú diskusiu, sa tak stali len takou digitálnou – virtuálnou krčmou. Politici v nich ponúkajú len emócie namiesto riešení, nepriateľov namiesto vízií a krik namiesto argumentov.

Keď poslušnosť vytvára monštrum

Moderné autoritárstvo nepotrebuje uniformy. Stačí presvedčiť, že nás chráni. Moc sa prejavuje ako starostlivosť predstieraná ako láska k národu.
Spoločnosť, ktorá nedôveruje sama sebe, túži dôverovať niekomu inému. Masy sa nestávajú poslušnými, pretože musia — ale preto, že nechcú myslieť samy – chcú sa vrátiť späť do klietky a takpovediac sa znova „nechať kŕmiť lyžičkou“ … ako také staré bábätká … ☹ 😊

Slovenský kontext – manipulácia histórie

Posttotalitné strany vykresľujú minulosť ako zlatý vek, súčasnosť ako obdobie zradcov. Ich jednoduché – čiernobiele príbehy pôsobia na ich voličov silnejšie než fakty.

Sociálne siete a dezinformácie

Sociálne siete šíria dezinformácie a polarizujú spoločnosť a niektorí politici využívajú tieto nástroje na posilnenie extrémnych názorov, na destabilizáciu spoločnosti a tým na jej ľahšie ovládnutie ☹

Populistické sľuby

Populistické sľuby sú často ekonomicky neudržateľné, vedú k zadlženiu štátu a znižujú dôveru v politický systém.

Záver

Manipulácia verejnou mienkou je hrozbou pre demokraciu, takže práve preto musia občania rozvíjať svoje vlastné kritické a sebakritické myslenie tak, aby spoločnosť zodpovedných raz dokázala spomedzi seba vygenerovať skutočných politikov a nie len tie ich dnešné atrapy ☹