karol

Po českých voľbách zaplavili sociálne siete slovenské komentáre – a veru nie sú to slová rešpektu voči demokratickému susedovi.
Namiesto diskusie o hodnotách, ktoré víťazia alebo prehrávajú sa z nich valí závisť, škodoradosť a nepochopenie.

Keby niekto nevedel, že ide o reakcie Slovákov na Česko, myslel by si, že číta rozhnevané príspevky z dedinského krčmového fóra.
To, čo Slováci hovoria o Čechoch, totiž prezrádza to, ako zle sú na tom oni sami, aké nezahojené rany z detstva si v sebe nosia … ☹

Komplex mladšieho brata

Vzťah Slovákov k Čechom nikdy nebol vyrovnaný. Po rozdelení spoločného štátu zostal v mnohých pocit, že sme stratili staršieho brata, ktorý nás síce „poučoval“, ale aj držal nad vodou.
A keď dnes vidíme, že česká demokracia – aj so všetkými chybami – funguje lepšie, namiesto obdivu prichádza zášť.

To je ale samozrejme chyba, v posledných parlamentných voľbách v Česku sa len znova ukázalo, koľko toho máme stále v skutočnosti spoločného … napriek tomu ale Česi ako národ stále dokážu byť dospelejší, otvorenejší a civilizovanejší.

Zrkadlo vlastnej frustrácie

To, čo Slováci Čechom vyčítajú, sa v skutočnosti týka ich samých. Keď zosmiešňujú české protesty či „pražskú kaviareň“, odhaľujú len svoj vlastný strach z občianskej odvahy.
Keď spochybňujú české médiá, prezrádzajú svoju potrebu veriť manipulátorom.
A keď sa vysmievajú českému Západu, priznávajú svoj komplex z Východu.

Bežný Slovák totiž zažil v detstve toľko totality … a teda príliš veľa zlého na to, aby z neho vyrástol taký dobrý človek, za akého on sám seba považuje … ☹
Je zmätený z vlastnej histórie, z výchovy k poslušnosti a z politikov, ktorí ho v nej neustále udržiavajú … preto je pre nás jednoduchšie zosmiešňovať iných než sa pozrieť do vlastného zrkadla.

Česi ako nepríjemná pripomienka

Mnohých Slovákov české úspechy dráždia a naopak ich problémy tešia.

Lenže to je smutný druh útechy – radosť z cudzieho pádu nikdy nevylieči vlastnú biedu. Až keď sa Slováci ako národ pozdvihnú, dokážu vnímať Čechov ako partnerov a nie ako hrozbu.

Na konci dňa

To, ako Slováci komentujú povolebné Česko, nie je výpoveď o Čechoch, je to diagnóza Slovenska. Národa, ktorý sa ešte nenaučil žiť bez porovnávania, bez závisti a bez potreby hľadať nepriateľa.

Takže keď by niekto „veľmi zlý“ čítal tieto nenávistné komentáre, mohla by ho napadnúť jedna „veľmi škaredá“ myšlienka a to, že: „čím lepšie poznám Slovákov, tým radšej mám psov“ ☹ a nebol by to až taký márny nápad, pretože pes neklame, nezávidí a neublíži len preto, že môže.

Veď on je lepší už len preto, že ho stvoril priamo Boh, kdežto človeka len iní ľudia … a Slováka zase len iní Slováci … a to len na ich vlastný obraz ☹