karol

Ktorého stepného samotára sa bojíme viac?

Slovensko v posledných týždňoch obletela nová senzácia … na sociálnych sieťach a v spravodajstve sa objavujú dramatické titulky: Juhoruská tarantula dobýva Slovensko! Ľudia v Trnave, Nitre či v okolí Dunaja si fotia obrie osemnohé tvory na svojich terasách a v pivniciach … a mnohým pri pohľade na ne behá mráz po chrbte.

Keď sa však človek pozrie na oficiálny názov tohto tvora – strehúň škvrnitý – a jeho alternatívne meno je „juhoruská tarantula“, tak v dnešnej dobe mu v hlave takmer okamžite vyskočí bizarná paralela … expanzia z východu, pôvod v juhoruských stepiach, vyvolávanie strachu a neistoty … preto sa nedá sa neopýtať: Nemáme tu náhodou hneď dvoch známych „agresorov“ z východu a to s podobným profilom?

Skúsme sa na túto osemnohú inváziu pozrieť cez optiku geopolitiky – a zistiť, prečo je tento pavúk v porovnaní so svojím menovcom z Kremľa vlastne úplný svätuškár … skoro by sa dalo povedať, že taký „hotový KDHák“ 😊

1. Pôvod a smer expanzie

• Pavúk: Strehúň škvrnitý k nám dorazil z oblasti juhoruských a ukrajinských stepí. Postupuje systematicky, obsadzuje nové územia a posúva sa čoraz viac na sever.
• Vladimir Putin: Smerovanie jeho záujmu a politického vplyvu má, paradoxne, opačnú trajektóriu – tlačí sa z Moskvy smerom na západ, pričom stredná Európa len zostáva v jeho hľadáčiku.

V oboch prípadoch ale platí, že Slovensko sa ocitlo v zóne, kde sa ich prítomnosť už  nedá ignorovať.

2. Mýtus o „plachom samotárovi“

Pri analýzach správania šéfa Kremľa politológovia často spomínajú jeho narastajúcu izoláciu … žije vo vlastnej bubline, obklopený len tými jeho najvernejšími, odstrihnutý od reality – takmer ako taký izolovaný samotár. Lenže kým táto politická izolácia plodí nepredvídateľné rozhodnutia a demonštráciu hrubej sily, pavúk je skutočný, autentický samotár … žije sám v hlbokej nore v zemi … a netúži po impériu, nechce nikoho ovládať a na naše územie (rozumej: do obývačky) sa netlačí preto, aby nám vyhlásil vojnu … ale hľadá len kúsok tepla pred prichádzajúcou jeseňou 😊

3. Hrozba vs. realita

Najväčší rozdiel však spočíva v tom, ako obe tieto „hrozby“ reálne škodia:

• Uštipnutie tarantulou: kto na strehúňa vyslovene nestúpi bosou nohou alebo ho nepritlačí, tak nezaútočí. A ak by niekoho aj pohrýzol, pre zdravého človeka to znamená len bolesť na úrovni bodnutia osou. Trochu opuchu, trochu strachu, no žiadna katastrofa … tento pavúk navyše v prírode plní užitočnú rolu – čistí prostredie od otravného hmyzu.
• „Uštipnutie“ Putinom: Rozhodnutia z Kremľa majú, nanešťastie, globálny dosah … energetické a aj iné krízy, hybridná vojna, dezinformácie a aj – a hlavne reálne ľudské tragédie … na toto jeho „uštipnutie“ ale bohužiaľ žiadne lokálne protijedy nezaberajú … a aby zaútočil, tak na neho ani netreba stúpiť … a ani ho „stlačiť“ … je tzv. samonasierací ☹

Kto je teda skutočný agresor?

Je fascinujúce, ako dokáže jedno meno vystrašiť polovicu Slovenska … keď ľudia počujú slová „ruská tarantula“, predstavujú si útok nebezpečného predátora. Pravda je však taká, že za šírenie tohto pavúka si môžeme tak trochu my sami – klimatické zmeny a čoraz horúcejšie letá mu skrátka pripravili na Slovensku ideálne podmienky a on len využíva príležitosť, ktorú dostal.

Keď niekto nabudúce v pivnici narazí na tohto obrieho osemnohého tvora, nech neprepadne panike. Netreba hneď volať armádu a ani písať nahnevané statusy o hrozbe z východu … stačí len vziať veľký pohár, tvrdý papier a tohto užitočného stepného pútnika jemne vyprevadiť na slobodu.

Ak by sa totiž všetky hrozby z východu dali vyriešiť takto jednoducho – priklopením pohára a vynesením na záhradu – svet by bol oveľa pokojnejším miestom pre život 😕