karol

Preto výrok, že fajčiar je postupný samovrah, síce neznie príjemne, ale prečo by aj mal … veď pravdu nepoznať podľa toho, že „lahodí ušiam“ … ale podľa toho, že bolí …

Prečo to však fajčiari – závisláci robia? Prečo si vedome a dobrovoľne ničia vlastné telo a aj dušu … a prečo sa spoliehajú na to, že práve oni budú mať viac šťastia ako rozumu a neochorejú?

Odpoveď samozrejme neleží mimo nich – v tabaku, ale v nich – hlboko v ich narušenej psychike.

Korene sebapoškodzovania: Keď chýba úcta k sebe

Cigareta je málokedy len vecou slobodnej voľby, ale obyčajne je vizitkou toho, čo si kto priniesol z domu.

• Zlá výchova a chýbajúce vzory: Deti, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa fajčenie považuje za normu, preberajú tieto vzorce automaticky. Ak rodičia nerešpektujú vlastné zdravie, dieťa sa nenaučí vážiť si ani to jeho.
• Absencia sebalásky: Zlá alebo chladná – totalitná pseudovýchova zanecháva o.i. stopu aj v podobe nízkeho sebavedomia, preto je fajčenie vo svojom jadre prejavom hlbokej neúcty k sebe samému. Človek, ktorý si skutočne váži svoj život a svoje telo si do neho predsa nebude dobrovoľne vpúšťať toxický dym … nebude „prosiť Boha“, aby ho predčasne zniesol z tohto sveta … ☹

Útek pred vnútorným prázdnom a depresiou

Mnohí fajčiari používajú cigaretu len ako takú barličku … snažia sa ňou zaplniť miesta v sebe, ktoré ich bolia.

• Zástierka pre depresiu: Nikotín na chvíľu stimuluje vyplavovanie dopamínu – hormónu šťastia, čo je ale samozrejme len chemická pasca. Cigareta depresiu nelieči, ale iba ju maskuje … a teda z dlhodobého hľadiska úzkosti ešte viac zhoršuje.
• Dymová clona pred prázdnotou: Keď človek zažíva existenciálne prázdno, keď nevie, kam patrí, alebo nedokáže uniesť ticho vo svojej hlave, tak si zapáli. Cigareta zamestná jeho ruky a aj jeho myseľ … a je to rituál, ktorý vytvára ilúziu, že „niečo robí“, pričom sa ale človek v skutočnosti len snaží ujsť sám pred sebou … čo sa ale samozrejme nedá …

Anatómia pomalej deštrukcie

Tento útek pred vnútornou bolesťou si však berie svoju krutú daň. Fajčenie nekoná okamžite, funguje ako taký tichý, neviditeľný zlodej, ktorý fajčiarovi každou cigaretou ukradne približne 11 minút z jeho života.

• Pľúca v tme: Decht z dymu doslova tapetuje pľúcne komôrky.
• Srdce v kŕči: Nikotín zužuje cievy a srdce sa tým rýchlo opotrebováva.
• Zadusenie buniek: Oxid uhoľnatý vytláča z krvi drahocenný kyslík.

Pocit „mne nič nie je“ je len dočasná ilúzia, pretože je to len zmluva s diablom, ktorému človek platí tou najcennejšou menou – svojim životom, lebo tabakom sa pripraví v priemere o 10 rokov života. To, že existujú aj výnimky, ktorých sa fajčiari držia ako topiaci sa slamky … ľudia ktorí mali viac šťastia ako rozumu, fajčili, ale napriek tomu sa dožili vysokého veku … na tom samozrejme ale nič nemení.

Nikdy nie je neskoro zmeniť príbeh

Uzdravenie však musí začať zvnútra. Prestať fajčiť neznamená len zahodiť krabičku, ale začať si postupne vážiť samého seba, postaviť sa svojmu vnútornému prázdnu a začať ho liečiť zdravým spôsobom.

To je ale taký, pred akým nezdraví Slováci utekajú ako čert pred svätenou vodou … a to je kvalitný psychológ 😊

Telo – a teda Boh v ňom má neuveriteľnú schopnosť odpúšťať a začína s opravami už 20 minút po poslednej cigarete. Po roku klesá riziko infarktu o polovicu … a po desiatich rokoch sa pľúca očistia na úroveň nefajčiara.

Seknúť s fajčením nie je len o zdraví, ale je to prvá, skutočná a vedomá deklarácia úcty k sebe samému … rozhodnutie už prestať utekať a konečne začať žiť naplno.