karol

Keď nemecký minister propagandy Joseph Goebbels v roku 1943 v berlínskom Športovom paláci fanaticky reval do mikrofónu: „Chcete totálnu vojnu?“, (Wollt ihr den totalen Krieg?) reagoval tým na zdrvujúcu porážku Nemcov pri Stalingrade.

Nacistický režim vtedy stavil všetko na jednu kartu a tým stiahol so sebou do priepasti celý národ.

Dnes, o viac ako osem desaťročí neskôr, Európa opäť čelí rovnakému prívalu deštrukcie … a analýza renomovaného denníka The Kyiv Independent varuje, že ruská agresia proti Ukrajine už tiež nadobúda črty totálnej vojny.

Za týmto posunom však nestojí racionálna geopolitická stratégia, ale len stupňujúce sa šialenstvo Vladimira Putina.

Čo je to totálna vojna?

V klasickom ponímaní ide o konflikt, v ktorom sa úplne stierajú hranice medzi bojiskom a civilným životom … kedy je do vojnového úsilia už vmanévrovaná celá spoločnosť … a teda aj všetky zdroje štátu.

Medzi hlavné znaky patrí:

• Ekonomika podriadená armáde: Továrne namiesto bežného tovaru vyrábajú muníciu, techniku a drony, pretože budúcnosť krajiny, vzdelávanie a aj sociálny systém sú obetované na oltár vojny.
• Likvidácia zázemia: Cieľom brutálnych útokov už nie sú len vojaci, ale aj tzv. kritická infraštruktúra – čiže elektrárne, nemocnice a aj civilné štvrte, pretože cieľom blázna je zlomiť morálku a vôľu ukrajinského obyvateľstva vôbec žiť.
• Existenčný charakter: Konflikt sa mení na boj o samotné prežitie národa či štátu, kde kompromis už de facto neexistuje.

V hlave diktátora: Prečo Putin riskuje všetko?

To, čo malo byť podľa pôvodných plánov Kremľa trojdňovou „špeciálnou vojenskou operáciou“, sa zmenilo na najväčší a najkrvavejší konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Prečo sa však ruský prezident správa takto iracionálne a agresívne? Analytici, psychológovia a historici poukazujú na štyri kľúčové faktory:

1. Syndróm obliehanej pevnosti a paranoja: Ako bývalý dôstojník KGB vidí Putin okolo seba len samé sprisahania. Počas rokoch v maximálnej izolácii sa obklopil už len úzkym kruhom verných z armády a tajných služieb, preto sa k nemu nedostávajú objektívne informácie, iba iba prefiltrované správy, ktoré potvrdzujú jeho vlastné – pokrivené – choré videnie sveta, čo je jedno z poznávacích znamení všetkých totalít.
2. Mesiášsky komplex a zápis do histórie: Rozpad Sovietskeho zväzu označil za najväčšiu katastrofu 20. storočia … a sám seba vníma ako novodobého cára s historickým poslaním vrátiť Rusku status superveľmoci tým, že vymaže Ukrajinu z mapy.
3. Pasca vlastného naratívu (Sunk Cost Fallacy): Putin investoval do vojny už príliš veľa – pol milióna premárnených životov vlastných občanov a aj ekonomickú stabilitu krajiny, preto by cúvnutie bez jasného víťazstva v tejto situácii znamenalo jeho politický koniec. Radšej preto neustále eskaluje konflikt v nádeji, že Západ a aj Ukrajina sa unavia skôr.
4. Strach z demokratickej nákazy: Úspešná, demokratická a proeurópska Ukrajina priamo na hraniciach Ruska by bola najväčšou hrozbou pre Putinov autoritársky režim … ukázala by totiž ruským občanom, že sa dá – a aj má žiť  inak, slobodne a teda bez diktátora … a tento jeho strach je len ďalšie znamenie – ďalšia črta totality.

História opäť varuje

Medzi Goebbelsovou rétorikou z roku 1943 a Putinovým konaním existuje desivá paralela. Obaja stavili na koncept totálnej vojny v momente, kedy pochopili, že bleskové víťazstvo je nemožné. Obaja dokázali zmanipulovať milióny vlastných občanov, aby uverili, že ich agresia je v skutočnosti len akousi „obranou pred akýmsi ich vonkajším nepriateľom“.

Putinovo šialenstvo spočíva teda v tom, že odmieta akúkoľvek únikovú cestu … preto stavil budúcnosť vlastnej krajiny na snáď nikdy sa nekončiaci konflikt. Z histórie však vieme, ako režimy založené na fanatizme a totálnej vojne končia – ekonomickým vyčerpaním, morálnym krachom a teda aj absolútnou porážkou.

Hlavné ponaučenie: Appeasement – čiže politika ústupkov diktátorov nezastaví.

Najväčším ponaučením z histórie – od Goebbelsových čias až po dnešné Putinovo Rusko je, že ústupky agresorovi mier napadnutej krajine neprinášajú, pretože keď sa fanatický vodca rozhodne pre totálnu vojnu, nevníma kompromis ako dohodu, ale len ako slabosť nepriateľa.

Z tohto historického zrkadla vyplývajú tri zásadné lekcie pre dnešok:

• Sloboda nie je zadarmo: Ak chceme predísť tomu, aby sa totálna vojna rozšírila aj ďalej do Európy, podpora napadnutých krajín musí byť nekompromisná a vytrvalá.
• Propaganda je zbraň hromadného ničenia: Putin, rovnako ako kedysi aj Goebbels, dokázal zmeniť myslenie miliónov ľudí prostredníctvom systematických klamstiev … a preto je dnes kritické myslenie a overovanie faktov kľúčovou obrannou líniou.
• Dejiny trestajú nerozhodnosť: Odkladanie ráznych ekonomických a politických krokov voči diktátorom v počiatočných fázach by iba zvyšovalo konečnú cenu, ktorú by musel slobodný svet zaplatiť neskôr.

Ak by sme sa nepoučili z chýb minulosti a dovolili, aby Putinovo šialenstvo slávilo úspech, vyslali by sme tým nebezpečný signál každému ďalšiemu agresorovi na svete, že medzinárodné právo a hranice by za určitých okolností nemuseli znamenať vôbec nič.