karol

Poznáte to slovenské príslovie o sedení na dvoch stoličkách naraz? Väčšina z nás vie, že sa to skončí bolestivým pádom na zem.

Slovenská zahraničná politika pod taktovkou Roberta Fica však toto pravidlo povýšila na novú úroveň … prišla s „vylepšeným“ konceptom „politiky na všetky štyri svetové strany“.

V praxi to však znamená jediné: pokus sedieť na štyroch stoličkách naraz, čo je čistý nezmysel, vynásobený dvoma.

Socialistický patvar v modernom šate

Tento geopolitický hybrid nevznikol náhodou, to len starý komunistický funkcionár v sebe opäť raz nezaprel minulosť a znova vytiahol tie jeho „overené“ socialistické frázy, ktoré majú v podstate len dva ciele – vytiahnuť z EÚ čo najviac peňazí … a zároveň zakamuflovať jeho „lásku“ k totalitným režimom … a obzvlášť k tomu ruskému …

Keď sa povie „všetky svetové strany“, znie to vznešene, neutrálne a suverénne … v skutočnosti je to ale len taká stará komunistická dymová clona, také ich klasické oblbovanie … pod zámienkou pragmatizmu sa totiž slovenské kormidlo otáča jedným konkrétnym smerom … a to Smerom na Východ, hlavne k Rusku a Číne.

Prečo sa na štyroch stoličkách sedieť nedá?

Geopolitika nie je bufet, kde si Fico môže vybrať len to, čo mu chutí … a ignorovať pritom pravidlá podniku. Nemôže:

• Používať európske peniaze a zároveň spochybňovať západné hodnoty.
• Užívať si bezpečnostné záruky NATO a pritom nadbiehať agresorovi, ktorý tieto záruky testuje.
• Tváriť sa ako spoľahlivý partner pre demokratický svet, ale súčasne tlieskať autoritárskym režimom.

Svet sa polarizuje a v kľúčových momentoch sa nedá stáť niekde uprostred a tváriť sa, že sa nás to netýka. Pokus balansovať medzi demokraciou a totalitou nerobí zo Slovenska suverénneho hráča, ale len nedôveryhodného partnera pre Západ a ľahkú korisť pre Východ.

Kam ten pád povedie?

Zakaždým, keď sa niekto pokúsi o podobnú politickú akrobaciu, gravitácia nakoniec zvíťazí. Stoličky sa rozletia a nasleduje tvrdý dopad. Otázkou zostáva, či na to doplatí len samotný tvorca tohto socialistického patvaru, alebo so sebou stiahne aj celú krajinu, ktorú týmto experimentom izoluje od našich skutočných spojencov.

Zahraničná politika sa nedá robiť na všetky štyri svetové strany, pretože nikto nemôže mať všetko … a ešte k tomu naraz, pretože ten kto „ide“ na sever, juh, východ a aj západ súčasne, ide všade a zároveň nikam … v skutočnosti len prešľapuje na mieste – alebo sa len točí v kruhu, až kým sa mu nezatočí hlava a nepristane tvrdo na zemi ☹