karol

Paradox hlúposti: Prečo si najmenej schopní ľudia myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta?

Človek neustále stretáva ľudí, ktorí si myslia, že majú patent na Pravdu, že oni sa nikdy nemýlia a preto žiadne chyby ani nerobia … takže oni nikdy za nič ani nemôžu … že za všetko zlé môžu vždy tí druhí … to tí sú tí zlí … to ja nie! ☹

Toto všetko samozrejme nie je pravda, je to len ich sebaklam, len ich lacná ilúzia, vďaka ktorej si dokážu vážiť samých seba bez námahy, bez práce, bez odstraňovania svojich chýby, bez napravovania svojich nedostatkov a teda bez múdrosti … a teda aj zodpovednosti … ☹

Takýchto je ale Slovensko bohužiaľ plné … a preto je tam kde je … a kde ešte len bude …

Hlúpeho predsa nespoznať podľa toho, že on sám seba za takého považuje … veď ako by mohol, keď je hlúpy? Na to by potreboval múdrosť … kde ju ale má vziať keď je hlúpy? Navyše je obklopený takými istými ako je aj on sám, preto sa mu zdá, že on je ten „normálny … a je tiež medzi tými normálnymi“ … ☹

Toto zažívam denne, pretože žijem v Bratislave v dome plnom prisťahovalcov – dedinčanov z tých najzaostalejších – najchudobnejších regiónov, ktorí za toho hlúpeho považujú mňa … 😩

Sokratov filter a syndróm dokonalosti

Už starogrécky filozof Sokrates definoval kľúč k múdrosti slávnym výrokom: „Viem, že nič neviem.“ …

Múdry človek preto neustále pochybuje o sebe … pretože už vie, že svet je veľmi zložitý – komplexný … a navyše všetko je neustálom v pohybe.

Hlúpy človek takéto limity ale nemá … keďže nevie, čo všetko nevie, svet sa mu zdá byť neuveriteľne jednoduchý – taký čiernobiely … a výsledok? Všetci okolo neho mu pripadajú byť hlúpi … v skutočnosti je to ale len jeho tzv. kognitívna porucha, čiže sú to len jeho obmedzené poznávacie schopnosti, spôsobené neustálym obmedzovaním v detstve zlými rodičmi, v totalitách ale normálnym ☹

Preto ľudia s takýmito nízkymi schopnosťami fatálne preceňujú svoje sily, čo je ale na Slovensku masové … a teda „normálne“ … veď Slovensko je stále len posttotalitná krajina ☹

Keď sa hlúposť stane politickou zbraňou

Tento psychologický fenomén sa stal najsilnejším palivom „modernej“ politiky a dokonalým príkladom sú „lídri“ ako Donald Trump alebo Robert Fico.

Títo muži veru nepodsúvajú svojim voličom žiadne hlboké analýzy, ale len jednoduchú – absolútnu – nepriestrelnú istotu:

• Trump bez zaváhania vyhlási, že o armáde, daniach či ekonomike vie viac ako všetci experti sveta.

• a Fico s kamennou tvárou ukáže prstom na vinníka akéhokoľvek problému do troch sekúnd – či už sú to médiá, mimovládky, alebo medzinárodné sprisahania.

Obaja ale pritom len nahrádzajú komplikovanú realitu primitívnymi heslami, čím povrchnosť maskujú za silu a tým ich voličom ponúkajú jednoduchý, čiernobiely svet … len akúsi zdeformovanú realitu bez akýchkoľvek pochybností, zodpovedajúcu ich vlastnému – pokrivenému mysleniu.

Psychológia ich voličov: Keď slepý vedie čaptavého ☹

Prečo to funguje takto masovo? Pretože ich sympatizanti sa v nich vidia … človek, ktorý nerozumie fungovaniu štátu zrazu vďaka heslám svojho idolu nadobudne falošný pocit, že rozumie všetkému … a teda aj svetovej geopolitike … a takto jednoducho sa môže považovať za geniálneho tak, ako to kedysi vsugeroval Nemcom aj Adolf Hitler ☹

Slepá ulička, z ktorej niet úniku

Najsmutnejšie na hlúposti je, že liek na ňu – teda vzdelanie, pokora a schopnosť kriticky myslieť je presne to, čo hlúpy človek z duše odmieta, veď načo by sa učil, keď on už všetko vie? Je ako ten pijan, ten alkoholik „ktorý by mohol prestať piť hocikedy, ale načo by to robil, keď on to môže urobiť hocikedy?“

Múdrosť bolí, pretože si vyžaduje priznať si vlastnú nedokonalosť. Hlúposť je naopak veľmi pohodlná … ponúka okamžité odpovede a pocit, že ja som ten inteligentný … a zvyšok sveta sa len zbláznil.

Ak sa vám teda zdá, že vy ste tí múdri … že na všetko máte jasnú a neotrasiteľnú odpoveď, nie je to tak … je to len váš sebaklam … 😉

Proti zlu sa dá bojovať, no proti hlúposti, ktorá je presvedčená o svojej vlastnej genialite sme ale bohužiaľ bezmocní.