karol

Robert Fico už dávno nehovorí k spoločnosti ako politik, ktorý sa ju pokúša spájať … ale naopak, jeho politický štýl stojí na konflikte … na rozdeľovaní ľudí na tých „našich“ a na „tých druhých“ … na hľadaní nepriateľa, ktorému možno pripísať zodpovednosť za všetko, čo sa mu nepodarilo, alebo čo sa práve hodí podhodiť jeho nahnevanému publiku.

Riadi sa radou šialeného manipulátora Niccolu Machiavelliho, ktorý odporúča všetkým despotom: „Divide et impera“ … „Rozdeľ a panuj“ … čím systematicky štiepi Slovensko, oslabuje ho … a aby toho nebolo málo, tak sa nájde vždy dosť užitočných idiotov, ktorí mu v tom ešte aj pomáhajú ☹

Raz robí blbcov z politikov opozície, inokedy sú to mimovládne organizácie, prezidentka, Európska únia, aktivisti a veľmi často aj novinári … a potom sa stane niečo, čo by nás už vlastne ani nemalo prekvapovať.

Keď politik takto opakovane ukazuje na určitú skupinu ľudí ako na akéhosi spoločného nepriateľa, tak časť jeho publika začne robiť to isté, len hlasnejšie, hrubšie, drzejšie – a teda prakticky bez zábran.

Stačí sa v týchto dňoch pozrieť na niektoré blogy na Pravde, v ktorých sa objavujú osobné útoky na novinárov, ich zosmiešňovanie, konšpirácie o ich motiváciách a peniazoch, ale aj výrazy, ktoré už nemajú s kritikou žurnalistiky spoločné nič, ale zato s „nedobrým“ psychickým stavom ich autorov všetko … ☹

Kritizovať novinára je, samozrejme, úplne legitímne … veď novinári nie sú nedotknuteľní. Môžu sa mýliť, písať zle, môžu mať predsudky a ich práca môže byť aj predmetom tvrdej kritiky … lenže tvrdiť, že ako skupina sú skorumpovaní, platení nepriateľmi Slovenska alebo že ich dokonca treba verejne ponižovať je len prejavom zloby, nenávisti … a teda len lacnej – totalitnej pseudovýchovy, aká tu už raz – a to ešte len nedávno bola … a práve tu začína problém.

Politik síce môže povedať: „Ja nemôžem za to, čo píšu ľudia na internete“ … formálne nie, veď Fico nestvoril každý jeden vulgárny blog … nenapísal každý komentár a nezodpovedá za každého človeka, ktorý ho podporuje … ale ako politik nesie zodpovednosť za nenávistnú atmosféru, ktorú vytvára svojou toxickou komunikáciou podobne, ako za ňu kedysi v nacistickom Nemecku zodpovedal aj Adolf Hitler ☹

Ak z novinárov pravidelne robí nepriateľov, spochybňuje ich samotnú legitimitu, ak ich prácu vykresľuje ako zámernú službu akýmsi cudzím záujmom, tak potom sa nemožno čudovať, že niektorí ľudia – a to tiež plní zloby prevezmú tento jeho slovník … a ešte ho aj vystupňujú, vznikne tak akýsi festival hlúposti, nie nepodobný tomu, aký kedysi vytvoril v predvečer vojny v Nemecku aj A.Hitler … ☹

Politická rétorika má následky.

Nie okamžite. Nie vždy. A nie u každého človeka, ale má ich.

A práve preto je také nebezpečné, keď premiér krajiny namiesto argumentov, logiky, racionality a teda aj akýchkoľvek skutočných hodnôt len opakovane používa pohŕdanie, zosmiešňovanie a osobné útoky voči ľuďom, ktorí mu kladú nepríjemné otázky.

Novinár totiž nie je nepriateľ.

Opozícia nie je nepriateľ.

Človek, ktorý volí inú stranu, nie je nepriateľ.

A občan, ktorý má na vládu kritický názor, nie je nepriateľ.

Sú to ľudia, ktorí majú v demokratickej spoločnosti právo nesúhlasiť.

Práve preto je smutné sledovať, ako sa z politického konfliktu postupne stáva konflikt spoločenský. Ako sa z rozdielnych názorov stáva nenávisť … a ako sa z politických protivníkov stávajú nepriatelia a z novinárov terč.

A potom sa nájdu ľudia, ktorí túto nenávisť prevezmú za svoju … a zrejme si pritom ani neuvedomujú, že práve vtedy takéhoto politika poslúchajú najviac tým, že začnú nenávidieť tých, ktorých im on ukázal ako ich nepriateľov.

To ale samozrejme nie je pravda, pretože najväčším nepriateľom človeka nie sú akýsi iní –  „zlí“ ľudia … ale počas jeho detstva prví ľudia v jeho živote … a neskôr on sám.