karol

Politika vs. Morálka: Máme po vojne kupovať lacnú ruskú ropu?

Súčasná európska politika prechádza hlbokou krízou identity … na jednej strane stojí morálna povinnosť odsúdiť ruskú agresiu, na druhej strane tvrdá ekonomická realita a účty za energie, ktoré musia bežní občania platiť.

Tento konflikt naplno odhalili vyhlásenia politikov, ako je maďarský líder Péter Magyar … ktorý sa nechal počuť, že po skončení vojny na Ukrajine očakáva návrat k lacnejším ruským energiám, čo je pre niekoho racionálny krok, pre iného ale len čistý cynizmus, za ktorý by ho „pochválil“ učiteľ všetkých „moderných“ diktátorov Niccolò Machiavelli … takže kde teda končia ideály a kde začína už len holá matematika?

Čo je to „politika bez morálky“?

V politológii sa pre tento prístup používa pojem realpolitika. Jej základy položil už v 16. storočí taliansky filozof – horeuvedený Niccolò Machiavelli, ktorý tvrdil, že „úspešný“ vládca sa nesmie nechať obmedzovať morálkou ☹, ale musí konať výhradne v záujme svojej moci a stability štátu.

Tzv. „Realpolitika“ preto nepozná žiadne emócie a ani súcit … a teda ani žiadne vyššie – a teda skutočné hodnoty … pozná len:

• Ekonomický zisk (lacné suroviny a materiálna prosperita).

• Národný záujem (ochrana vlastných občanov pred chudobou).

• Geopolitickú realitu (geografická poloha sa zmeniť nedá).

Dva svety: Hodnoty vs. Peňaženka

Diskusia o povojnovom obchode s Ruskom preto rozdeľuje spoločnosť na dva nezmieriteľné tábory.

1. Morálny postoj: S Ruskom už nikdy nič spoločné

• Financovanie agresie: Každé euro za ruskú ropu pomáha obnovovať armádu, ktorá môže v budúcnosti ohroziť ďalšie krajiny.

• Energetické vydieranie: Spoliehať sa na diktátorský režim znamená odovzdať mu do rúk zbraň na ekonomické vydieranie.

• Zelená budúcnosť: Odstrihnutie od Ruska je šanca definitívne prejsť na obnoviteľné zdroje a LNG.

2. Pragmatický postoj: Hrdosť nás nezohreje

• Historická infraštruktúra: Rafinérie v našom regióne boli vybudované pre ruskú ropu z ropovodu Družba.

• Konkurencieschopnosť: Európsky priemysel bez lacných energií stráca dych v súboji s USA a Čínou.

Mýtus o chudobe: Len výhovorka pre zlé riadenie?

Pri bližšom pohľade však „pragmatické“ argumenty vlád v Budapešti či Bratislave narážajú na realitu. Strašenie, že bez ruskej ropy budú ľudia uvrhnutí do chudoby, je v skutočnosti len zásterkou pre dlhoročnú neschopnosť a zlé riadenie štátu.

• Zlyhanie v diverzifikácii: Slovensko aj Maďarsko mali od roku 2014 a najmä od roku 2022 dosť času na prebudovanie svojej infraštruktúry. Namiesto investícií do alternatívnych trás sa však politici radšej vyhovárali na geografiu a bojovali za výnimky zo sankcií, pretože osobne mali blízko k Putinovi ☹

• Český príklad ukazuje, že sa to dá: Česká republika bola v rovnakej situácii, investovala však do rozšírenia transalpského ropovodu TAL, preto sa od ruskej ropy dokázala úspešne odstrihnúť … a to bez toho, aby jej ekonomika skolabovala.

• Skutočné príčiny chudoby: Ak naši občania chudobnejú, nie je to kvôli chýbajúcej ruskej rope … ale príčinou je korupcia, neefektívny štátny aparát, slabá podpora inovácií a montážna ekonomika s nízkymi mzdami. Hádzať preto vinu na sankcie a drahšie energie je pre neschopných politikov zvolenými neschopnými voličmi jednoducho tá najpohodlnejšia cesta ☹

Kde je teda pravda?

Hľadať rovnováhu medzi morálkou a ekonomikou je legitímna politická diskusia … nemôžeme však akceptovať argument, že bez obchodu s agresorom neprežijeme.

Otázka povojnových vzťahov s Ruskom určí, akou Európou budeme v nasledujúcich desaťročiach … či tou, ktorá uprednostní pohodlný cynizmus, alebo tou, ktorá dokáže efektívne riadiť štát, chrániť svoje hodnoty a vyvíjať sa nielen ekonomicky, ale aj morálne … nielen tak ako kedysi po mečiarovsky: „nám stačí chlieb, právo nám netreba, to je len taká pánska zábavka“! ☹