karol

Keď je „vysielač“ slobodný len podľa názvu ☹

V diskurze o alternatívnych médiách, akým je napríklad aj Slobodný vysielač, narážame na fascinujúci psychologický paradox:

tí, ktorí sa najhlasnejšie bijú do pŕs za „absolútnu slobodu slova“ a „odkrývanie utajených právd“, sú často tými, ktorí sa za vnútorne slobodnejších než sú tí ostatní považujú len preto, lebo si tú svoju vlastnú – vnútornú neslobodu neuvedomujú vôbec … pretože čím je človek neslobodnejší, tým neschopnejší je si to vôbec uvedomiť ☹

Pasca falošnej výnimočnosti
Sloboda v podaní konšpiračných médií nie je o kritickom myslení, ale len o reakcii na iných. Je to len taká sloboda hore nohami … a je definovaná negáciou: „Ak to hovorí mainstream, tak ja musím tvrdiť pravý opak.“ 

Tým sa ale človek nestáva slobodným … a už vôbec nie múdrym – stáva sa len otrokom opačného názoru … pretože skutočná sloboda vyžaduje odvahu spochybniť nielen iných, ale predovšetkým seba samého … svoje vlastné predsudky, sebaklamy a ilúzie, čiže všetko to, za čo by takýto človek aj život dal ☹

Zoznam hriechov proti rozumu
Nie je náhoda, že odborná verejnosť a projekt Konšpirátori.sk radia Slobodný vysielač na popredné miesta zoznamov so sporným obsahom. Keď sa pod rúškom objektivity šíria naratívy o „čipovaní“, „ovládaní mysle“ či jednostranná propaganda, nejde o alternatívny názor, ale len o cielene budovanú mentálnu bublinu, v ktorej je poslucháč udržiavaný v neustálom strachu a pocite ohrozenia.

Oslabený strachom sa stáva väzňom týchto svojich manipulátorov podobne, ako bol kedysi aj v detstve, preto je takáto závislosť pre neho normálna … ☹

Väzni vo vlastnej hlave
Najsmutnejším momentom tohto fenoménu je presvedčenie poslucháčov, že oni na rozdiel od tých „obyčajných“ už „precitli“ … v skutočnosti ale len vymenili jedno informačné pole za iné, uzavretejšie a oveľa dogmatickejšie … veriť v konšpiráciu takýmto ľuďom ale paradoxne prináša úľavu – svet zrazu nie je chaotický, ale je riadený (aj keď len zlom) ☹

Záver

Hovoriť o „slobodnom“ vysielaní v kontexte médií, ktoré systematicky pracujú s dezinformáciami, je ako hovoriť o zdravej výžive v predajni s toxickým odpadom … pretože skutočná – vnútorná sloboda nezačína vypnutím televízie, ale zapnutím sebareflexie, čo je ale mnohonásobne ťažšie … … preto vždy bude platiť, že čím je niekto väčší „odborník“ na chyby tých druhých, tým menší je na tie jeho … ☹