karol

Pred šiestimi rokmi som sa aj ja prisťahoval do jednej robotnícko-dedinsko-prisťahovaleckej štvrte v Bratislave, kam sa od postavenia továrne na výrobu dynamitu sťahovali kvôli náboru tí najchudobnejší … a to „samozrejme“ z tých najzaostalejších – severných, okrajových regiónov Slovenska, často z Oravy … preto táto štvrť nikdy nemala dobrú povesť … veď aj ja som tu už bol raz napadnutý … a to dokonca na 1.sviatok vianočný!!! … ten ksicht mi vyvalil vchodové dvere do bytu a obúchal ma o kuchynskú linku, takže popadalo čo mohlo … ešte aj dvierka z vane v kúpeľni vypadli a rozbili sa … a jeho brat sa mi teraz v lete kvôli ich duševne chorej, skoro 100 ročnej matke, zrejme bývalej robotníčke prišiel vyhrážať, že ma nechá zmlátiť … tentokrát som už ale na to bol pripravený, takže nielenže som si celý incident nahral na video … ale „aby sa nenudil“, tak som mu do očí aj nastriekal slzotvorný sprej … „čo na neho „pekne“ zabralo“ … vďaka čomu sme sa „navzájom „krásne“ pochopili“ ☹ … „bolo mu jasné, že s ním nesúhlasím“ 😊

Ľudia v tejto štvrti nemajú rešpekt pred ničím okrem palice … veď aj tento dom je smerácko – kotlebovsko – proputinovský … takže som tu už musel podať 4 trestné oznámenia! ☹

Podo mnou býva jedna rozpadnutá rodina, ktorá sa „dobre“ hodí do tohto prostredia … je síce už rozvedená, ale to im nebráni žiť aj naďalej v celkom rozložených vzťahoch v jednom byte, v jednej domácnosti … každý na jej opačnom konci ☹

„Dokážu“ to preto, lebo zlé vzťahy sú pre nich normálne … do takých sa narodili, v takých vyrástli, iné nepoznajú, nedokážu si ich ani predstaviť a samozrejme ani vytvoriť … nemajú na to nástroje, pretože neboli tak dobre vychovaní.  To čo je pre ostatných nepredstaviteľné, je pre nich ešte stále prijateľné … je to pre nich ešte stále tá lepšia možnosť než to, čo by pre nich malo byť to samozrejmé, odsťahovať sa od seba.

V tejto štvrti je to ale tak … preto tu vôbec nemám pocit, že žijem v našom hlavnom meste, ale len že trpím v nejakom vzdialenom zapadákove, kde neustále vyhrávajú posttotalitné strany a kde líšky dávajú „dobrú noc“ ☹

Ak tí podo mnou celý rok žijú tak ako žijú, v permanentnom napätí, v tichom nepriateľstve, ktoré sa nikdy neskončí, lebo pre nich je normálne.... tak ako v takýchto podmienkach trávia Vianoce? Sviatky lásky, pokoja a mieru, kedy nikto nemá byť sám?

To si neviem ani predstaviť a ani sa o to nebudem pokúšať … ja sám žijem už 17 rokov sám, čo je síce hrozné … ale zdá sa mi, že ešte stále o dosť lepšie než to, čo sa odohráva podo mnou … veď Vianoce v takomto svete neodhaľujú lásku, ale len pravdu … a tá je často krutejšia než samota.