karol

☹ Vyhrážky voči belgickému premiérovi v súvislosti s využitím zmrazených ruských financií na pomoc Ukrajine a zároveň osobné útoky Dmitrija Medvedeva na bývalého českého reprezentačného hokejového brankára Dominika Haška odhaľujú jednu podstatnú vec: súčasné Rusko už prestalo komunikovať jazykom diplomacie a prešlo už len na jemu vlastné – na primitívne zastrašovanie.

Toto už nie je spor o právo, o medzinárodné zmluvy či o výklad dejín. Toto je nátlak postavený na strachu, na vynucovaní si poslušnosti násilím, čo je vo všetkých džungliach –  a teda v totalitách normálne ☹

Od argumentov k hrozbám

Ak by malo Rusko istotu, že právo je na jeho strane, vstupovalo by do sporov právnymi nástrojmi – súdmi, arbitrážami a rokovaniami. Namiesto toho prichádzajú neurčité, ale dôrazné odkazy o „vážnych následkoch“.

Takto sa nespráva sebavedomá veľmoc, ale len chudák ktorý cíti, že stráca kontrolu nad ďalším vývojom toho, čo je pre všetky mafie to hlavné … nad „jej poctivo nakradnutými prachmi“ ☹

Hašek ako symbol

Dominik Hašek nie je politik ani diplomat, je to verejne známa osobnosť, ktorá otvorene pomenovala ruskú agresiu, čo stačilo na to, aby sa stal terčom vyhrážok zo strany bývalého prezidenta Ruska Medvedeva … a fakt, že štát s jadrovým arzenálom reaguje hrozbami na vyjadrenie jednotlivca je prejav jeho nervozity, jeho slabosti … a nie jeho sebavedomia.

Keď ide o peniaze, končí sa predstieranie

Diskusia o zmrazených ruských aktívach ukazuje ešte na jednu vec:
kým ide len o reputáciu režimu, ten sa bráni/útočí „len“ propagandou … keď už však ide o prachy, nastupuje otvorené zastrašovanie … kde už nejde o žiadne princípy, o žiadne skutočné – a teda tie vyššie hodnoty, ale len o tie najnižšie – tie materiálne, v džungliach ale normálne … a pre Rusov tie jediné známe … a pre nich teda aj tie jedine možne správne ☹

Nepríjemná otázka pre Európu

Znepokojujúce nie sú len samotné vyhrážky, ale aj to, ako rýchlo si na ne časť verejnosti zvyká. Vždy sa nájdu nešťastníci, ktorí ich budú relativizovať ako „tvrdú rétoriku“ alebo len akúsi „pochopiteľnú reakciu“ … lenže štát, ktorý sa vyhráža premiérom iných krajín a aj jednotlivcom už nekomunikuje v rámci bežných diplomatických pravidiel, ale ani tých čo len trochu normálnych ☹

Záver

Vyhrážky nie sú znakom sily, ale len slabosti, zamaskovanej agresivitou … a práve to sa už stáva tým hlavným varovaním – a to nielen pre Belgicko … a nielen pre známe osobnosti, ale už aj pre celú Európu … že tu máme nový fašistický štát … a to so všetkým, čo k nemu patrí … a navyše aj s tým, o čo sa už aj kedysi, ale vtedy ešte márne usiloval Hitler … s atómovými zbraňami ☹