karol

Podľa logického paradoxu, ktorý hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo, by mali … ja som však šťastie na takýchto nemal, práve naopak, celý môj doterajší život bol len zakopávaním o tých druhých.

Začalo to už naším otcom, ktorý bol dedinčanom z Hornej Oravy. Jeho otec bol pijan a násilník, ktorý chodil robiť na „týždňovky“, keďže na tradične chudobnej Orave práce nebolo, preto buď doma nebol, alebo keď sa vrátil, opil sa a mlátil okolo seba hlava-nehlava … a pretože náš otec bol najstarší, schytal si to od neho najviac.

 Aj z neho sa napokon stal človek s hlbokou charakterovou deformáciou, ktorý vykazoval jasné znaky sociopatie, psychopatie, skrytého narcizmu a xenofóbie … a prakticky rovnako dopadli aj jeho súrodenci, preto sú všetci rozhádaní, takže nie sme spolu v žiadnom kontakte.

Keď otec zomrel, myslel som si, že Oravu už mám definitívne za sebou, ale „chyba lávky“ … v Bratislave som sa prisťahoval do bývalej robotníckej kolónie, plnej prisťahovalcov.

V našom dome znova bývajú dedinčania z Hornej Oravy … a to dokonca v každom treťom byte … takže to celé tu mám späť … ten istý narušený vzťah k iným ľuďom, tá istá pýcha, tá istá malosť … a „samozrejme“ aj chorobná nezodpovednosť … a najnovší príklad sa odohral len nedávno – včera.

Jednu mladú rodinu z Oravy sem prišli navštíviť svokrovci … a na prvý pohľad normálni ľudia. Keď som vychádzal z vchodu, tak som otvoril dvere ich vnúčatám, aby som im dal prednosť.

Pred vchodom som ich zbadal … a tak som slušne pozdravil, ale namiesto normálnej odpovede len zbabelo uhli pohľadom …

To je ale na Orave zrejme normálne – mať k iným ľuďom narušený vzťah, bez kúska úcty, bez rešpektu a teda aj bez pozdravu … a teda aj bez akejkoľvek komunikácie … ja som chodil na Orave aj 4 roky do školy a na priehrade som aj závodil jachting, takže niečo o tom celom viem …

Títo svokrovci nič o mne nevedia, len to, čo sa dozvedeli od svojho syna a jeho ženy, ktorí pochádzajú z tej istej dediny, ale starému, totalitnému, hornooravskému dedinskému mysleniu však pohľad len jednej – tej „ich“ strany „bohate“ stačí.

Veď oni sú tí „dobrí“, takže tí druhí sú automaticky „tí zlí“. Tak načo sa namáhať, načo sa pýtať a prečo sa správať civilizovane, keď si tam hore vystačia s jednoduchým, čiernobielym, plochým a teda aj infantilným – nezrelým myslením?

Ich syna som si totiž kedysi dovolil slušne požiadať o pár vecí, čo bola ale zásadná chyba. Takýmto ľuďom sa totiž neodporuje, pretože oni majú „vždy pravdu“ … po byte majú navyše aj porozvešiavané kríže, keďže sú to „aj dobrí katolíci“, preto len niekto veľmi zlý by si dovolil s nimi nesúhlasiť …

A tak ma začali „spravodlivo“ provokovať … vešať si prádlo na moje šnúry a neskôr si na nich aj schválne nechávali ich štipce … a nakoniec mi, ako takú ich „čerešničku na torte“ vyložili staré špinavé topánky ich detí na výstupok steny priamo oproti mojej pivnici …

Touto ich zákernou, takzvanou pasívnou agresiou mi tu znepríjemňujú život kde len môžu … stali sa pre mňa len takými morálnymi hyenami, len takými parazitmi, ktorí sa nezastavia prakticky pred ničím.

A to všetko robia človeku, ktorý je vo veku ich vlastných rodičov, alebo ešte aj o niečo starší … nehovoriac o tom, že na sociálnych sieťach ma už dávno predtým zablokovali … a pri osobnom stretnutí predstierajú, že neexistujem ☹

Obklopený zlobou, v pocite trvalého ohrozenia a teda života v permanentnom strese si už na mne vybralo aj svoju daň … kvôli oslabenej imunite som tu dostal už aj rakovinu … ☹

A presne kvôli takýmto ľuďom je Slovensko tam, kde je … a kde ešte len bude. Kvôli zle vychovaným, zaslepene sebaistým, ale zato chorobne nezodpovedným, ktorí „nikdy za nič nemôžu, pretože na pravdu majú osobný patent“.

 Fyzicky sú síce mladí, ale ich myslenie uviazlo ešte v starej – hlbokej totalite, preto by si s naším nebohým despotickým otcom, ktorý by mal tento rok už 90 rozumeli vynikajúco.

Hardvér je síce nový, ale softvér nestojí za nič – zostal tam ešte ten z úplného počiatku počítačovej doby … samé chyby, sekanie, pomalý chod a neustále chybové hlásenia … ☹