Bolo by treba vystriekať Fica nie sto, ale radšej dvesto litrami vody?

Slovenská politická scéna opäť predviedla, že hranice verejného diskurzu sa dajú neustále posúvať nižšie a nižšie … veď výrok premiéra Roberta Fica na adresu redaktorky STVR Diany Trnkusovej v Budapešti, ktorej odkázal, že by ju „vystriekal sto litrami studenej vody ako v blázninci“, vyvolal samozrejme len ďalšiu vlnu emócií.

Pre niekoho išlo o ďalší neprijateľný útok na novinársku obec, pre iných len o tvrdú, no z ich pohľadu pochopiteľnú reakciu na otázku o Benešových dekrétoch.

Tento incident však otvára omnoho hlbšiu tému, než je len samotný verbálny konflikt:

  • Útok namiesto odpovede: Novinári kladú otázky v mene verejnosti, ak ale politik namiesto argumentov volí osobné útoky a dehonestujúce prirovnania, podkopáva tým základné demokratické princípy a vystavuje si tým aj svoju vlastnú vizitku, aj keď si to on sám vôbec neuvedomuje.
  • Ochrana profesie: Oficiálne postavenie sa vedenia STVR za svoju redaktorku dokazuje, že inštitúcie si už začínajú jasnejšie uvedomovať potrebu chrániť svojich zamestnancov pred politickým tlakom.
  • Systémový vzorec rétoriky: Výrok o studenej vode nadväzuje na staršie expresívne vyjadrenia „premiéra“, kedy už v minulosti neváhal novinárov označiť za „protislovenské prostitútky“, „slizké hady“ či „krvavých bastardov“, čím systematicky vytvára terče z konkrétnych redaktorov s cieľom zastrašiť ich … a teda „zapchať im hubu“ tak, ako to kedysi zažil aj on sám od jeho vlastných rodičov … ☹
  • Zrkadlová reakcia spoločnosti: Frustrácia verejnosti často vedie k tomu, že niektorí ľudia, ako napríklad aj ja … by chceli takýmto tiežpolitikom vracať ich slová rovnakou mincou – napríklad výzvou, aby „sto litrami vody vystriekali jeho“.

Uchýliť sa ale k rovnakej agresivite a osobným útokom, aké kritizujeme u politických predstaviteľov by však bolo len ďalšou slepou uličkou … pretože spoločnosť, ktorá odpovedá na hrubosť len ďalšou hrubosťou, tým iba prehlbuje svoju vlastnú polarizáciu … preto najsilnejšou odpoveďou na politickú aroganciu zostáva kultivovaný tlak, trvanie na faktoch a odmietnutie vulgarizácie verejného priestoru … pretože ak by sme rezignovali na slušnosť v diskusii, stratili by sme tým nástroj, ktorým raz – v ďalších voľbách môžeme mocných brať na zodpovednosť za všetko, čo tu kedysi napáchali … a teda aj vypustili z úst.


„Slovenský zázrak“, ako dokáže byť vláda neschopná, no zároveň schopná všetkého?

25.08.2026

Sledovanie správ často prináša jedinú myšlienku: „Ako môžu byť títo ľudia takí nekompetentní?“ Vzápätí však prichádza ďalšia reportáž a s ňou mrazivé zistenie, že tá istá moc dokáže … a to priam s neuveriteľnou precíznosťou a rýchlosťou prevalcovať čokoľvek, čo jej stojí v ceste ☹ Presne to je definícia politického paradoxu [...]

Vraj „Zelenského režim“ … takto nazýva vedenie Ukrajiny ten ruský.

23.08.2026

Anatómia jednej hlúposti Označenie demokraticky zvolenej vlády za „režim“ nie je náhoda, ale ide o vedomý nástroj ruskej (dez)informačnej vojny … kde jeho cieľom je dehumanizovať napadnutý štát a tým aj spochybniť jeho legitimitu. Keď tento pojem mechanicky preberie niektorý slovenský bloger, neodhaľuje tým žiadnu utajenú pravdu, ale len – mierne povedané [...]

Čo ak by súčasná opozícia nekandidovala v ďalších voľbách?

22.08.2026

Aby znova vyhrali súčasné strany ... a následky ich ničenie Slovenska by museli niesť len oni tak, aby aj tí najhlúpejší mohli vidieť, koho to vlastne zvolili? Hypotéza politického bojkotu: Ako by odchod opozície premenil Slovensko na režim ruského typu