Bolo by treba vystriekať Fica nie sto, ale radšej dvesto litrami vody?

Slovenská politická scéna opäť predviedla, že hranice verejného diskurzu sa dajú neustále posúvať nižšie a nižšie … veď výrok premiéra Roberta Fica na adresu redaktorky STVR Diany Trnkusovej v Budapešti, ktorej odkázal, že by ju „vystriekal sto litrami studenej vody ako v blázninci“, vyvolal samozrejme len ďalšiu vlnu emócií.

Pre niekoho išlo o ďalší neprijateľný útok na novinársku obec, pre iných len o tvrdú, no z ich pohľadu pochopiteľnú reakciu na otázku o Benešových dekrétoch.

Tento incident však otvára omnoho hlbšiu tému, než je len samotný verbálny konflikt:

  • Útok namiesto odpovede: Novinári kladú otázky v mene verejnosti, ak ale politik namiesto argumentov volí osobné útoky a dehonestujúce prirovnania, podkopáva tým základné demokratické princípy a vystavuje si tým aj svoju vlastnú vizitku, aj keď si to on sám vôbec neuvedomuje.
  • Ochrana profesie: Oficiálne postavenie sa vedenia STVR za svoju redaktorku dokazuje, že inštitúcie si už začínajú jasnejšie uvedomovať potrebu chrániť svojich zamestnancov pred politickým tlakom.
  • Systémový vzorec rétoriky: Výrok o studenej vode nadväzuje na staršie expresívne vyjadrenia „premiéra“, kedy už v minulosti neváhal novinárov označiť za „protislovenské prostitútky“, „slizké hady“ či „krvavých bastardov“, čím systematicky vytvára terče z konkrétnych redaktorov s cieľom zastrašiť ich … a teda „zapchať im hubu“ tak, ako to kedysi zažil aj on sám od jeho vlastných rodičov … ☹
  • Zrkadlová reakcia spoločnosti: Frustrácia verejnosti často vedie k tomu, že niektorí ľudia, ako napríklad aj ja … by chceli takýmto tiežpolitikom vracať ich slová rovnakou mincou – napríklad výzvou, aby „sto litrami vody vystriekali jeho“.

Uchýliť sa ale k rovnakej agresivite a osobným útokom, aké kritizujeme u politických predstaviteľov by však bolo len ďalšou slepou uličkou … pretože spoločnosť, ktorá odpovedá na hrubosť len ďalšou hrubosťou, tým iba prehlbuje svoju vlastnú polarizáciu … preto najsilnejšou odpoveďou na politickú aroganciu zostáva kultivovaný tlak, trvanie na faktoch a odmietnutie vulgarizácie verejného priestoru … pretože ak by sme rezignovali na slušnosť v diskusii, stratili by sme tým nástroj, ktorým raz – v ďalších voľbách môžeme mocných brať na zodpovednosť za všetko, čo tu kedysi napáchali … a teda aj vypustili z úst.


Začínam chápať Ukrajinu, aké je to mať za suseda hyenu, ale nemať kam ujsť.

10.08.2026

Prečo naša mama nechcela chodiť s našim otcom k nim na Oravu? Zrážka kultúr, ale vlastne len jednej ...

Rozsievali teror, teraz ich pohlcuje panika: Ako Ukrajina prinútila Rusko ochutnať jeho vlastnú medicínu.

09.08.2026

Vojna, ktorú Kremeľ rozpútal za hranicami, sa po mesiacoch nekompromisne vracia tam, odkiaľ prišla. Intenzívna kampaň ukrajinských vzdušných úderov zasahuje strategické ciele hlboko v ruskom zázemí a prináša so sebou fenomén, s ktorým Moskva vo svojich plánoch nepočítala – a to masovú paniku a strach medzi vlastným obyvateľstvom.

Čo nás čaká, keď umelá inteligencia sama prevezme kormidlo svojho vývoja?

08.08.2026

Kam až zájde vývoj umelej inteligencie? Od digitálnych asistentov až k tzv.superinteligencii. Esej: Keď sa stroj dotkne nekonečna.