karol

Vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom pripomínajú horskú dráhu … od bezprecedentnej solidarity a otvoreného náručia pre milióny utečencov na začiatku ruskej agresie … až po chladnú diplomatickú prestrelku.

Slová o „nedostatku vďačnosti“ na jednej strane a „politickom vytĺkaní kapitálu“ na strane druhej vystriedali tvrdé gestá – od premenovania ukrajinských vojenských jednotiek a pocty kontroverzným historickým osobnostiam … až po odobranie štátneho vyznamenania, pričom ale takému kontroverznému politikovi ako je Putinov kamarát a bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder … alebo talianský fašistický diktátor Benito Mussolini ho ponechali …

Je táto kríza len dočasným šumom, alebo hlbokým štrukturálnym problémom? A hlavne: čo musia obe strany zmeniť, aby nenaštrbili bezpečnosť celého regiónu?

1. Pasca očakávaní: Oprávnená výhrada alebo politický nerealizmus?

Poľská výhrada, že Ukrajina neprejavuje dostatok vďačnosti, má v poľskej spoločnosti hlboké korene. Poľsko poskytlo Kyjevu masívnu vojenskú, logistickú a humanitárnu pomoc v čase, keď išlo o hodiny, logicky preto očakávalo, že táto obeta prinesie ústupky v dlhodobo pálčivých témach – predovšetkým v otázke exhumácie obetí Volynského masakru.

Ukrajina však bojuje o holé prežitie … a z jej perspektívy je krv jej vojakov tou najvyššou cenou, ktorou chráni aj bezpečnosť samotného Poľska. V stave existenčného ohrozenia preto Kyjev nepremýšľa v kategóriách „diplomatickej vďačnosti“, ale v kategóriách pragmatického kalkulu a okamžitej vojenskej potreby.

Tento stret morálneho očakávania (Poľsko) a čistého pragmatizmu (Ukrajina) takto vytvoril toxickú zmes, ktorú dnes obe strany zneužívajú na domácej politickej scéne.

2. Čo musí zmeniť Kyjev: Lekcia z historickej empatie

Ukrajinská diplomacia musí ale pochopiť, že budovanie moderného národného naratívu nemôže ignorovať traumy jej najbližších susedov.

• Koniec glorifikácie sporných symbolov: Premenovávanie jednotiek alebo stavanie pomníkov osobnostiam spojeným s UPA (Ukrajinskou povstaleckou armádou) priamo uráža poľskú verejnosť … pre Poliakov tu nejde o protisovietsky odboj, ale o autorov etnických čistiek.
• Zelená pre exhumácie: Otvorenie otázky exhumácií na Volyni by bolo pre Varšavu obrovským gestom dobrej vôle, ktoré by nestálo ukrajinskú armádu ani jeden náboj, no radikálne by to vzalo vietor z plachiet poľským nacionalistom.
• Pragmatizmus namiesto pýchy: Kyjev by mal prejsť od ublíženej rétoriky k tichej, expertnej diplomacii … najmä pri ekonomických sporoch (ako je export obilia) … veď verejné obviňovanie spojencov iba uzatvára dvere k dohode.

3. Čo mustí zmeniť Varšava: Zmiernenie emócií a strategický chlad

Poľsko ako silnejší a stabilnejší partner v tomto vzťahu musí opustiť rolu „ubližovaného mentora“.

• Nespájať pomoc s históriou: Podmieňovať vojenskú podporu alebo integráciu Ukrajiny do EÚ vyriešením historických krívd je nebezpečný hazard. Ak by Ukrajina spadla pod ruský vplyv, tak Poľsko by malo na hraniciach celkom iný kaliber problémov, než sú len akési historické spory.
• Stop radikálnym gestám: Odoberanie štátnych vyznamenaní či prehnané reakcie na sociálnych sieťach nikam nevedú, vyvolávajú len protireakciu ukrajinských diplomatov a zbytočne pália spoločné mosty.
• Partnerstvo namiesto paternalizmu: Varšava by mala začať vnímať Kyjev ako rovnocenného geopolitického hráča a nie ako dlžníka, ktorý mu musí neustále prejavovať submisívnu vďaku.

Spoločné východisko: Od emócií k biznisu a obrane

Jediným víťazom súčasnej poľsko-ukrajinskej roztržky je Kremeľ, preto aby sa tento negatívny trend zvrátil, obe vlády musia urobiť hrubú čiaru za emotívnou diplomaciou na sociálnych sieťach.

Historické spory patria do rúk spoločnej expertnej komisie, ktorá bude pracovať za zatvorenými dverami a to bez prítomnosti kamier. Politickí lídri by sa mali namiesto toho sústrediť na to, čo ich spája: spoločnú obranu, prehlbovanie vojenskej spolupráce a prípravu na povojnovú obnovu, z ktorej môžu ekonomicky profitovať obe krajiny.

Vzťahy medzi štátmi nestoja na vďačnosti, ale na spoločných záujmoch … a tie majú Poľsko s Ukrajinou stále identické – prežiť v susedstve agresívneho Ruska.