karol

… a dlho aj Orbána? A prečo sú maďarskí muži prví na svete v rakovine hrubého čreva?

Pretože posttotalitný človek radšej zomrie, než by si priznal pravdu ☹

Štatistiky sú neúprosné. Maďarsko a Slovensko sa pravidelne striedajú na čele rebríčkov úmrtnosti na rakovinu hrubého čreva … a to na celom svete!

Odborníci ale pritom majú jasno: môže za to zlá životospráva … čiže priveľa údenín, alkoholu, cigariet, žiadny pohyb a aj ignorovanie prevencie.

No za týmito číslami sa v skutočnosti skrýva ešte aj niečo oveľa temnejšie … a to je mentálne nastavenie „posttotalitného pacienta“ … čiže dedičstvo totality.

Pôžitok ako náplasť na prázdnotu

Prečo je pre toľkých ľudí v našom regióne pravda nepriateľom a okamžitý príjemný pocit božstvom? Odpoveď leží v dekádach života v neslobode.

Keď človek v totalite stratí pocit, že má vplyv na svet okolo seba, pretože v ňom vládne diktátor, upne sa na to jediné, čo mu ešte nikto nemôže vziať: a to je jeho okamžitý zmyslový pôžitok.

Mastné jedlo, pohárik, sex a cigareta sú „hedonizmom chudoby“ – je to mentálny stav, v ktorom chuť na jazyku v tejto sekunde víťazí nad vyhliadkou na zdravý … a teda aj dlhý život … a „veď nakoniec všetci aj tak zomrieme … a to je jedno kedy“ ☹

Keď sa k tomuto všetkému pridá ešte aj oslabený pud sebazáchovy … spôsobený totalitnou pseudovýchovou … tak takýto človek prakticky nemá možnosť dostať sa z tohto začarovaného kruhu … ☹

Pravda ako osobný útok

V posttotalitných krajinách máme hlboko zakorenenú nedôveru voči autoritám. Desaťročia propagandy nás naučili, že „oficiálna pravda“ je len nástrojom našej kontroly … preto keď lekár povie: „To mäso vás zabíja,“ posttotalitný človek to nepočuje ako dobrú radu, ale len ako akýsi ďalší útok na svoju osobnú slobodu ☹

 Pravda sa v tomto prípade stáva nepriateľom, pretože búra krehkú ilúziu komfortu, v ktorej sa on rozhodol prežívať.

Kult hlúposti a strach zo zodpovednosti

Priznať si chybu vyžaduje potlačiť svoj strach … a prijať fakt, že za svoj stav si môžeme predovšetkým sami. No v regióne, kde sa po generácie pestovala kolektívna nezodpovednosť, je jednoduchšie označiť fakty za „blbosť“.

Tento kolektívny odpor k rozumu potom ale vedie k absurdite: tisíce mužov ročne radšej podstúpia predčasnú smrť, než by obetovali trochu zo svojho pohodlia, išli na preventívnu prehliadku … a hlavne sa už konečne začali vyvíjať …  konečne začali hľadať skutočnú Pravdu … a teda aj zlepšovať svoju zlú životosprávu!

Záver: Cena za zaostalosť

Nízka zdravotná kultúra je vizitkou vnútornej zaostalosti. Kým budeme my Slováci a hlavne Maďari vnímať disciplínu ako svojho nepriateľa … a klobásu ako symbol našej slobody, budeme aj naďalej kraľovať svetovým štatistikám úmrtnosti.

Hlúposť v prístupe k vlastnému telu nie je prejavom žiadnej slobody, ale len tragickým dedičstvom mentality, ktorá nás stále drží v zajatí minulosti … a tým nás tlačí do hrobu ☹