karol

Keď hlúposť zvyšuje čítanosť ☹

Včera sa blog s názvom „Rusko vydrž“ dostal medzi tie najsledovanejšie. Táto veta by mala znepokojiť každého, kto ešte verí, že spoločnosť disponuje aspoň nejakým základným morálnym kompasom.

V tomto prípade nejde o slobodu názoru, ale o pomenovanie reality … a tá je v tomto prípade jednoduchá: fandeniu agresorovi sa nedá dať vznešený názov. Veď to nie je žiadna  analýza, nie je to ani žiadna forma pacifizmu a ani nejaká geopolitická reflexia, je to len identifikácia samého seba s psychicky narušeným človekom, s psychopatom, sociopatom, narcisom a pod.

Takéto texty nevznikajú so žiadnej múdrosti, ale len z túžby pridať sa k „budúcemu víťazovi“ … k niekomu, kto dokáže zničiť iných … pre koho je ničenie iných podobne normálne ako aj pre neho, kto je na tom podobne zle ako on ☹. Ide tu len o jedinca, ktorý sa snaží cez cudziu brutalitu bez námahy liečiť si svoje vlastné komplexy ☹

Ešte znepokojujúcejšia než samotný text je jeho vysoká čítanosť. Tá nehovorí nič o jeho kvalite, o múdrosti a teda ani o dobre … ale zato veľa o stave spoločnosti – o tom, koľko ľudí má na Slovensko blízko k zločincovi … ktorí keby sa dostali k moci tak ako on, aj oni by sa na jeho mieste správali podobne … ☹

Kto dnes bez hanby píše „vydrž“, zajtra by bez veľkého odporu prijal „utiahnuť“, „umlčať“, „zoťať“. Dejiny ukazujú, že cesta od obdivu k násilu – k jeho tolerancii je krátka a priama.

Nie je to len o Rusku, je to o nás, o tom, koľko ľudí je ochotných vymeniť svedomie za pocit, že stoja na strane niekoho „silného“ tak, ako to bolo kedysi aj v nacistickom Nemecku ☹

Posttotalitná krajina akou je aj Slovensko je „špecifický“ priestor … tu nejde o pravdu, ale len o moc na jednej strane … a o poslušnosť na tej druhej. Ak spoločnosť po páde totality neprejde vnútornou očistou, tento vzorec v nej zostáva. Slovensko je v tomto zmysle krajinou krivých zrkadiel: hlúposť sa tu vyhlasuje za múdrosť, agresia za odvahu, cynizmus za realizmus … a navyše médiá tu umožnili šírenie zla – hlúposti v doteraz nevídanom meradle … ☹

Krivé zrkadlá majú jednu zákernú vlastnosť: človek sa im časom prispôsobí, prestane sa pýtať prečo je obraz pokrútený a začne kriviť samého seba. Pravda sa v takom prostredí nejaví ako hodnota, ale len ako provokácia.

Preto sú podobné blogy nebezpečné. Nie len tým, čo tvrdia, ale hlavne tým, že normalizujú kriváckosť. Dávajú pocit spolupatričnosti ľuďom, ktorí sa nikdy nenaučili rozlišovať medzi silou a pravdou, medzi autoritou a násilím a teda ani medzi dobrom a zlom … utvrdzujú ich v presvedčení, že morálka je len slabosťou tých, ktorí si nemôžu dovoliť cynizmus.

Ide tu o zlyhanie výchovy, pamäte a odvahy pomenovať veci pravým menom. Posttotalitná krajina, ktorá sa bojí pravdy, ju začne zosmiešňovať. A krajina, ktorá zosmiešňuje pravdu si nakoniec zaslúži len vládu krivých zrkadiel … čiže presne takú, akú tu dnes máme ☹

Toto nie je útok na slobodu slova, je to obrana významu slov, pretože v momente, keď sa fandeniu agresii začne hovoriť názor a hlúposti odvaha, prestávame žiť v pluralitnej spoločnosti. Začíname žiť v priestore, kde je zodpovednosť len na smiech a kde sa lojalita k násiliu vydáva za charakter.

Veď čím je hlúposti viac, tým menej je uvedomovaná … a v jej extrémnej podobe tento mechanizmus vedie až k sympatizovaniu so zločincom. Samozrejme nie preto, že by bol múdry, ale len preto, že pôsobí zdanlivo silne. Aj preto sa psychicky narušený človek – Putin mnohým  nejaví ako agresor, ale len ako „ten dobrý“ ☹.

A to už nie je problém len jedného blogu, to je už varovný signál krajiny, ktorá sa síce zbavila totality, ale starého, chorého totalitného myslenia ešte stále nie ☹