karol

Správa, že Donaldovi Trumpovi opäť hrozí impeachment, nie je ani prekvapením, ani senzáciou … je to skôr symptóm. Príznak toho, že americká demokracia sa ocitla v stave, v ktorom už nefungujú brzdy prirodzene, ale už len cez tie celkom posledné – cez krízové mechanizmy.

Impeachment nie je prejavom sily amerického vládneho systému,  je to len dôkaz, že systém zlyhal už oveľa skôr … na úplnom začiatku americkí voliči – a teda spoločnosť … a zároveň aj republikánska strana, ktorá ho nominovala na prezidenta.

Trump neprišiel ako náhoda, je výsledkom dlhodobého rozkladu politickej kultúry, v ktorej sa moc prestala vnímať ako služba a začala sa chápať ako osobné vlastníctvo. Prezident, ktorý sa správa ako majiteľ štátu nie je anomália – je len logickým vyústením sveta, ktorý si zvykol tolerovať klamstvo, agresiu a cynizmus, pokiaľ sú „efektívne“ … a po slovensky povedané, je to „svet, ktorý už celkom ohlúpol“ ☹

Impeachment ako divadlo zodpovednosti

Keď dnes zaznieva slovo „odvolanie“, veľká časť verejnosti ho už nepočuje ako výnimočný ústavný akt, ale už len ako ďalší diel akéhosi nikdy nekončiaceho seriálu … a to je problém.

Ak sa z impeachmentu stane len politický nástroj a nie morálna hranica, stráca svoj zmysel. V dnešnej dobe už nejde o to, či prezident prekročil červenú čiaru – ale či sa to oplatí politicky. Zodpovednosť sa tu mení na taktiku … a Pravda už len na jeden z nástrojov na mobilizáciu voličov. Je to preto, lebo svet morálne upadol … a to nielen v USA, ale „samozrejme“ aj u nás.

A presne tu sa rodí mentalita, ktorú poznáme aj z posttotalitných krajín: moc nie je viazaná hodnotami, ale len rovnováhou síl. Kým máš väčšinu, môžeš všetko, keď ju stratíš, kričíš o nespravodlivosti … tak kde je tu charakter? Nikde, je to len návrat do džungle, kde ten „silnejší“ zožerie toho slabšieho ☹

Trump nie je problém, Trump je len zrkadlo.

Trump nie je nebezpečný len preto, že je nepredvídateľný… je nebezpečný preto, lebo je bezcharakterný, ukazuje otvorene čo sa stane, keď spoločnosť rezignuje na vnútorné brzdy – na svedomie, hanbu a na zodpovednosť.

Jeho voliči ho často bránia slovami: „Aspoň hrá otvorene.“ Lenže otvorená brutalita nie je čestnosť, je to už len zlo bez pretvárky … podobne „otvorene“ kedysi „hral“ aj Hitler … a všetci vieme kam to až zašlo ☹

A keď dnes hrozí impeachment, nejde o to, či Trump „prežije“ ďalší škandál. Ide o to, že demokracia sa dostala do bodu, keď už nedokáže vychovávať lídrov – dokáže ich už len hasiť.

Prečo je to dôležité aj pre nás

Slovák má sklon pozerať sa na Ameriku ako na vzdialené divadlo, lenže Trumpov príbeh nie je americký, ale je univerzálny.

Aj u nás sa normalizuje predstava, že:

• klamstvo je len názor,
• kritika je útok,
• moc má pravdu,
• a zodpovednosť je len slabosť.

A presne v takomto prostredí sa impeachment javí len ako „hon na čarodejnice“, nie ako obrana demokracie. Presne takto sa rodí spoločnosť, ktorá si pletie silu s pravdou a lojalitu so súhlasom.

Odvolať prezidenta nestačí

Aj keby Trumpa odvolali, nič zásadné by sa nevyriešilo, pretože problém nie je len jeden muž, problém je mentálny svet, ktorý ho stvoril a ktorý mu vôbec dovolil vzniknúť.

Demokracia neumiera prevratom, ale tým, že si zvykne na neprijateľné … a impeachment je už len tá posledná výstraha – nie riešenie.

Skutočná otázka preto neznie, či Trumpa odvolajú, otázka znie, koľkých Trumpov ešte spoločnosť potrebuje na to, aby pochopila, že bez vnútornej morálky neexistuje žiadna ústava, ktorá ju zachráni … aj preto je to tá dobrá, ale zároveň aj tá zlá správa.